Dark Messiah of Might and Magic

Hra je postavená na fyzike a interakcii s okolím, čo má byť špecifický prvok odlišujúci ju od ostatných RPG. Umožňuje to Source engine (HL2, L4D, TF2, ...), ktorý okrem fyziky ponúka aj stále ešte celkom peknú grafiku (najmä efekty vody a nasvietenie). Ozvučenie je tiež na dobrej úrovni, aj keď nájdu sa aj malé chyby, napr. vynechávanie zvukov chôdze pri prechode na iný povrch. Loadovanie tak typické pre HL/2 sa tu síce vyskytuje, no nie je to často a pri hraní to neprekáža.

Vďaka fyzike môžete napríklad rozseknúť oporný trám, čoho následkom bude zrútenie sochy a privalenie nepriateľov, alebo odrezanie lana istiaceho veľký kameň, ktorý následne rozbije labilnú stenu. Problém ale nastáva pri možnosti kopnúť súpera. Práve kvôli tejto vašej „schopnosti“ trpí celá hra. Na každom kroku na Vás čakajú vhodne rozmiestnené životu nebezpečné kovové ostne, na ktoré odkopávate útočiacich nepriateľov. A ak tam nie sú ostne máte väčšinou k dispozícii väčšiu či menšiu jamu, do ktorej ich máte odkopnúť.

Poviete si, že to je každého osobná vec, či ich odkopne alebo sa ich pokúsi zabiť zbraňami či mágiou. To je síce pravda, ale má to jeden malý háčik, respektíve dva. Prvým je dopad na herné prostredie, podľa mňa tým veľmi utrpel level design. Keď idete po ulici stredovekého mestečka a o steny a stĺpy sú opreté veľké kovové konštrukcie posiate ostrými tŕňmi vyzerá to všelijako len nie normálne.

Druhým problémom je náročnosť nepriateľov. Veľkého silného orca najľahšie zabijete práve nakopnutím alebo odkopnutím, v opačnom prípade máte s každým jedným obrovské problémy. To isté sa týka aj ghoulov. S ostatnými nepriateľmi si síce poradíte aj konvenčnými prostriedkami, no ak sa ich na Vás vyrúti viacero, pár kopancov to vždy uľahčí. To, že hovorím pravdu dokazuje aj nastavenie výdrže. Sekať a vykrývať môžete donekonečna a vôbec sa nezadýchate, no kopnite do niekoho štyrikrát a ste na dne so silami.

Bojovať môžete buď s mečom (a štítom), dýkami, palicami, lukmi alebo pomocou mágie. Útočíte a kryjete sa myšou, pričom boj pôsobí ťažkopádne. Do hry je zapracovaný adrenalín, ktorí sa napĺňa udieraním do nepriateľov. Keď sa naplní máte jednu silnú ranu, ktorou každého bežného protivníka zabijete jedným úderom. Ten je sprevádzaný efektom spomalenia času, naozaj neviem aký to má zmysel. Vývoj postavy spočíva v prerozdeľovaní skill pointov získaných za dokončenie úloh. Nemáte tu skúsenostné body za zabíjanie nepriateľov, a teda je jedno či ich všetkých vyhubíte alebo sa skúsite preplaziť okolo. Skill pointy môžete ľubovoľne rozdeliť do troch stromov (bojové schopnosti, magické a rôzne). Schopnosti môžu byť závislé na iných (najmä v mágii) a niektoré majú viacero úrovní. Na tie pokročilejšie budete musieť šetriť body dosť dlho, čo spôsobuje že postup je dosť nevyvážený.

Najviac viditeľný dopad na hru majú ale zbrane. Nie je ich veľa, v každej kategórii je ich menej ako desať. To či ich môžete použiť závisí na úrovni vašich schopností (pre meč treba silu, na dýky zakrádanie atď) čo  zase spôsobuje problémy. Do prvej polovice hry budete môcť používať tri alebo štyri zbrane, ktorých účinnosť sa po malých kúskoch zvyšuje a stále si budete pripadať veľmi slabý (hlavne pri orcoch). Potom sa dostanete k magickým zbraniam a keď si našetríte dostatok bodov na určitú schopnosť zrazu dávate všetko na jednu alebo dve rany. Vývoj teda nie je postupný a plynulý, skôr veľmi nevyvážene poskakuje sem a tam.

Čaká na Vás osem základných druhov nepriateľov, ktorý sa postupne striedajú a kombinujú a štyria, na ktorých natrafíte raz alebo dvakrát (na jedného asi štyri:P).Nie je to práve široký výber a pri konci hry je to už trochu otravné. Prostredia sú naopak rozmanité, striedajú sa dosť často a vyslovene mi nevadilo ani jedno. Úrovne sú lineárne s ojedinelými odbočkami v podobe tajných miestností, ktoré sú niekedy naozaj tajné no občas ich nájdete ľahšie ako cestu ďalej. Z pravidla sa v nich nachádzajú elixíry alebo zvitky s kúzlami.

Príbeh je tiež lineárny a ničím neoslní no ani nesklame. Hra má celkovo rýchly spád a prejdete ju do dvadsiatich hodín. Dark Messiah je dobré ale nedokončené akčné RPG. Tvorcovia mali dobré úmysly, no nie vždy to stačí.