Dear Ester

Bez hodnotenia, vyčítajte si ho a pochopte z textu chytráci!

Keďže je  Dear Esther silno intelektuálny premyslený zážitok a hodnotné literárne scenáristické veľdielo, je pre ňu obyčajná recenzia nehodná. Začítajte sa teda do príbehu, ktorým vás vaša Drahá Estera pohltí a emocionálne zbitého, zbičovaného vlnami umeleckého zážitku vyvrhne na neľútostné útesy.

Drahá Esther, moja milovaná s pekným židovským menom. Už dlhšie som ti chcel napísať, ale nemal som odvahu. Klamal som ti o tom, aký som intelektuál a dobrý muž. Svoju duševnú prázdnotu som sa vždy snažil zamaskovať práznymi rečami o ničom a hľadaním zmyslu, kde nie je. Pamätáš sa ako si mi našla límec košele od rúžu a ja som ťa dokázal presvedčiť, že to je kečup z párku v rožku.  A spomínaš na to črievko z jaternice, čo si našla v aute pod svojim sedadlom a tú škvrnu od „jogurtu“ na zadnom? Všetko je inak ako myslíš.

Drahá Esther, musím sa ti teraz hanebne priznať, nikdy si ma nevzrušovala, vzal som ti ťa iba, lebo tvoj tatíček Lowenstein bol bohatý bankár. S Jacobsonom a Donellym sme nechodili po nociach hrávať šachy, ale popíjali sme rum v prístavnej krčme a potom vždy pri všetkej počestnosti zapadli do miestneho nevestinca. Teraz to už je jedno, iskierka mojej existencie pomaly zhasína vo svite luny a hľadiac do hviezdnej oblohy, myslím iba na Teba.

Drahá Esther, tieto dopisy píšem z pustého ostrova nevedno kde. Jednej noci sme to prehnali s opojným mokom a prebudil som sa sám v prístave na opustenom ostrove. V diaľke svieti maják a ja sa vydávam k nemu, je to moja posledná záchrana.

Drahá Esther, od neviestky rozkoše som sa musel nakaziť syfilisom, príznaky začínam pociťovať až práve tu na ostrove, ak ti teda moje dopisy budú pripomínať jeden veľký blábol a hneď pri prvom pochopíš, že som vlastne už mŕtvy a hovorí zo mňa len poblúznená duša, nezľakni sa a putuj spolu so mnou na mojej nezmyselnej púti.

Drahá Esther, ostrov, kde som stroskotal je veru zvláštny. Severák tu duje i v uzavretej jaskyni, všade rastú rovnaké rastliny a nemôžem bežať ani hýbať rukami. Skúšal som i poskočiť, ale nejde to. Či to je pokročilou syfilitídou alebo ostrovom neviem. V diaľke sa týči moja jediná nádej, moje vykúpenie z tohto bohom opusteného miesta, týčiaci sa maják. Putujem cestičkou vytesanou v kameni, vlhkou od machu, lišajníkov a obohnanú zhrdzaveným plotom.

Drahá Esther, myslím nato aké sú naše životy krehké, ako márnime svoj čas nezmyselnými vecami, ako sa bojíme povedať , čo si naozaj myslíme. Spomínam ako ťa skoro zabil opitý Paul na aute, ako som neznášal naše nudné prechádzky pod nočnou oblohou bez slova, či cieľu. Spomínam na tú krásnu jaskyňu plnú stalaktitov, stalakmitov, ale ani jedného stalakhnátu. Tá mi vyrazila dych, zapálili sme nezhasnuteľné večné sviečky našej lásky a pomilovali sme sa na chladnej zemi zabudnúc na všetko zlé.

Drahá Esther, pri štveraní sa útesom som sa poranil na nohe a sneť sa mi šíri pomaličky čiernou nitkou hore až k srdcu. Skúšal som sa utopiť pod vodou, ale ani po pár minútach sa mi to nepodarilo. Ponáhľam sa k majáku okolo celého ostrovu, cítim, že moja púť je pomaly u konca. Míňam ošarpanú pastiersku kolibu a na chvíľu mi úsmevná príhoda o honelníkovi a ovciach vyčarí chabý úsmev na tvári. Som tu, maják sa tu predo mnou týči ako perina po zobudení.  Leziem hore, skáčem a .....mením sa na čajku. Budhizmus vyhráva, huííí, huííí......THE END.