Prince of Persia: The Sands of Time

V dobách dávno minulých, keď sa u nás pomaly dostávala k slovu demokracia, keď hry boli len šestnásťbitové, keď sa Johnovi Carmackovi prvýkrát prisnilo o 3D, keď grafika nebola hlavným lákadlom hier, Jordan Mechner svoril legendu. Perzského princa. Hru, ktorá plynulosťou animácií prekročila dobu o dobrých päť – šesť rokov a úžasným herným konceptom, hrateľnosťou a novátorstvom tu bude s nami (a s nasledujúcimi generáciami ) vždy. Princ prekonával nástrahy paláca, vyhýbal sa pascám a porážal sultánových poskokov v snahe zachrániť svoju princeznú. Svojou (a hráčovou) úpornou snahou sa mu to podarilo a o štyri roky neskôr sa znova vydal na svoju púť. A opäť úspešne. No všetko má aj svoje tienisté momenty a tým princovým bol prvý prechod do tretieho rozmeru. Chaotická kamera a tuctová hrateľnosť urobili z Princa 3D priemernú hru a dali mu malú nádej na pokračovanie. Pri ohlásení ďalšej hry s princom v hlavnej úlohe si len málokto pomyslel, že perzský princ znovu ožije v jednoduchej, ale pritom nádhernej a hrateľnej trojrozmernej plošinovky. No zázraky sa dejú a UbiSoft splnil čo sľúbil, ba ešte niečo viac – “ich” princ znovu nesie číslovku jedna. Teda vytvorili novodobého princa, ktorý síce neprehovorí do hernej histórie tak ako v roku 1989, ale za pozornosť a pokračovanie určite stojí.

Znovu sa zmocníte princa a znovu sa vydáte za dobrodružstvom, no tentokrát princeznú nebude treba zachrániť, pridá sa k vám na ceste za vezírom hneď na začiatku. Zlý vezír totiž po získaní obrovských presýpacích hodín chce za pomoci dýky času ovládnuť svet a stať sa pánom aj nad časom. Dýku však nemá a potrebuje niekoho, kto by ju preňho získal. Princ sa dá nahovoriť a v domnení, že koná dobro, v tutoriále hľadá a nájde dýku času. Hráč sa tu zoznamuje s ovládaním, kamerou, grafikou a vôbec s hrou. Na konci tutoriálu má už ovládanie prakticky v krvi a to je prvé plus pre UbiSoft. Ono to vôbec nie je jednoduché navrhnúť vyvážené a funkčné užívateľské rozhranie v trojrozmernej plošinovke a je takmer zvykom, že s kamerou môžu nastať problémy. Žiaľ, tie sa nevyhli ani Princovi a kamera občas zazmätkuje.

Po preskočení prvej prekážky a zneškodnení prvého strážcu mnohí zistia, že estetika pohybu tu hraje vľkú úlohu. Množstvo pohybov, akými sa princ dostane na najvyššie poschodia paláca a do najhlbších kobiek iste udivia nejedného gymnastu. Rovnaké je to aj so súbojmi, nádherné pohybové kreácie pripomínajú Matrix, no teraz je to Matrix, do ktorého môžete prehovoriť a ovládať ho. Na začiatku samotného príbehu, teda po získaní dýky času sa dýka dostane do nesprávnych rúk a vezírovej samovláde zabráni princ, keď mu dýku vytrhne z rúk. No premeneniu osadenstva zámku na krvilačné zombie už v animačke nezabránil a je na hráčovi aby tak učinil on. Princ má teraz v ruke okrem meča aj dýku času, po boku krásnu Farah a pred sebou cestu obrovským vezírovým palácom za presýpacími hodinami – pieskami času. Samotná dýka hraje veľkú úlohu, pretože je nutné použiť ju v súbojoch na dorazenie nemŕtvych nepriteľov. Okrem toho sa hodí aj na kombá so spomalením času a to je jeden z dôvodov prečo má hra takú vysokú hrateľnosť. Po zabití niekoľkých nepriateľov sa naplnia zásobníky času a je možné dýkou bodnúť úbožiaka, ktorého to zmrazí a doraziť ho je otázka sekundy. Alebo hráč môže spomaliť čas a sledovať princov tanec smrti s spomalenom zábere a to už má niešo do seba. Tretie kombo je vlastne obyčajný bullet time, známy z Maxa Payna. Hráč môže spomaliť len protivníkov, kým sám princ sa zrýchli a všetkých zombíkov skolí ako slamených panákov. O umelej inteligencii nemá veľmi zmysel písať v hre takéhoto žánru, tu je predsa jedno, či nepriatelia zaútočia sprava alebo zľava a či organizovane. Je ich veľa, vrhnú sa na vás a vy ich elegantne kosíte, dokým sa k vám neprestanú teleportovať a princ nezasunie meš a dýku do pošvy. Takže vopred nikdy neviete, kedy sa súboj skončí.

Po súbojoch zvyčajne nasledujú skákacie pasáže, kde treba za pomoci všetkých prstov zdolávať jamy plné bodákov, cirkulárky na stenách, rôzne kyvadlá a iné pasce paláca. Často sa stane, že princ spadne a nasleduje nepríjemné Game Over. No... to možno v inej hre. Ak má princ dostatok piesku v zásobníkoch času, tak môže počas pádu stlačením klávesy vrátiť čas o pár sekúnd späť. Uvidíte ako princ letí hore, behá smerom dozadu, až zastane presne pred prekážkou a môže ísť znova. A znova. Princ však nie je nesmrteľný a tak po minutí piesku z každého zásobníka sa nikto po páde loadovaniu nevyhne. Ide sa, samozrejme od miesta posledného savu, ktorý je presne tam, kde ho vývojári chceli mať. A prichádza na rad ďalšia pre niekoho ošemetná vec – ukladanie cez savepointy. Princ uvidí stĺp svetla, vojde doňho a zažije víziu budúcnosti. Čiernobielo sa hráčovi ukážu prekážky a logické hádanky, ktoré bude princ riešiť a sem – tam sa vo vízii ukáže aj malá nápoveda. Farah samozrejme nevie, čo je to saving a preto sa obáva o svojho drahého princa, keď vstupuje do toho zvláštneho svetla. Systém savepointov tu však kvôli zmienenej dýke času, ktorá mimochodom vracia čas aj pri súbojoch a umožňuje tak odvrátiť smrteľný úder, nerobí hru veľmi obtiažnou. K plošinovkám patria aj logické hádanky, takže sa tešte na klasické puzzle, alebo na hry so slnečnými lúčmi a zrkadlami. Nie sú ťažké a príjemne oživujú hru.

Prostredie tvorí vezírov obrovský palác a aj keď sa to nezdá, málokedy je stereotypné. Prejdete sa krásnymi komnatami, priestrannými sálami a nádvoriami, dostanete sa do väzenia, do jaskýň pod palácom, budete bojovať v palácových kúpeľoch, v knižnici, alebo vo vezírovej ZOO. A vždy sa budete mať na čo pozerať, lebo grafika je ešte aj dnes pekná a celkovo vytvára dojem, akoby hýrila farbami. Zvuky a hudba dobre dokresľujú atmosféru boja, v nebojových pasážach je hudba dosť monotónna a časom na ňu zabudnete.

Celková hrateľnosť je vynikajúca, vždy budete riešiť iné situácie, postupne sa prepracujete k najsilnejším protivníkom, keď zrazu zistíte, že ste na konci. Hracia doba nie je najdlhšia, aj keď na plošinovku dosť slušná. Najmä záverečné pasáže, keď princ nemá dýku času, budete opakovať veľmi dlho – tento krok si UbiSoft mohol odpustiť, hraciu dobu to natiahlo minimálne, ale naše nervy utrpeli poriadne!
Aj napriek drobným chybičkám je Prince of Persia: The Sands of Time výborná hra, ktorá zaujme každého hráča, ktorý má rád orientálne príbehy, farebnú grafiku a napínavé súboje. A vlastne aj tých ostatných.