Pohľad späť: Nintendo 2DS

V roku 2013 Nintendo predstavilo, a neskôr aj spustilo predaj, novej konzoly Nintendo 2DS. Svet ju prijal prinajlepšom vlažne, pretože to nebol skutočný nástupca obľúbeného 3DS. Faktom bolo, že konzola vyšla aby potiahla predaje hier za cenu škrtoch na strane nákladov. Dokonca, v jedej z recenzií sa aj dočítate o ,,Návrate škaredého káčatka”.

Ako je to teda o 12 rokov neskôr?

Poďme sa na konzolu pozrieť trochu technickejšie. Najjednoduchší spôsob ako ušetriť náklady, bolo odstrániť drahý 3D display a nie uplne spoľahlivý systém pántov. 2DS preto dostalo plackový, neotváravý tvar s rozmermi 144 x 127mm , ktorého dominantou je jeden LCD panel s uhlopriečkou cca 4,88”. Nintendo ho však šikovne rozdelilo plechovým rámom na dve časti: 3,53” (400x240) pre hlavnú vrchnú časť s hrou, a 3.02” (320x240) na doplnkový display určený predovšetkým na ovládanie. 3D efekt teda nie je ani technicky možný, ale spodná dotyková časť umiestnená priamo nad displayom zostala. Pre citlivejšie zaobchádzanie s dotykom je určené vstavané pero. Aby bola zachovaná úplná kompatibilita s hrami pre DS a 3DS, na procesore sa šetriť nedalo. Dvojjadrový ARM11 procesor s už vtedy nižším taktom 268 MHz, ktorému sekundovala 128 MB RAM, poskytoval presne potrebný výkon. Bol odskúšaný v konzole 3DS, a tak Nintendo vedelo do čoho ide. Systémová pamäť 1GB na nastupujúcu digitálnu dobu nestačila a lacnejšie bolo siahnuť po 4GB SD karte navyše. Tá prišla vhod, ak ste si zakúpili konzolu v balíku spolu s hrou (Mario Kart 7, Super Mario Bros 2, rôzne Pokèmon hry, a ďalšie). Tieto pribalené hry je možné stiahnuť do konzoly cez dnes veľmi pomalé WIFI pripojenie (cca 0.5 MB/s). Po zvukovej stránke konzola s mono zvukom neohúri, našťastie v roku 2013 bol povinnosťou 3.5” audio jack.

Na foto vidieť viaceré neštastné konektory.

Zaujímavým faktom je, že hry boli viazané ma konzolu, a nebolo nutné vytvárať online konto. Samozrejme ak si niekto konto pridal, hra z konzoly “preskočila” na účet. Hoci sú dnes brány eShop obchodu už zavreté, stále je možné si zakúpené či pribalené hry pohodlne stiahnuť. 

Na ovládanie máte k dispozícii okrem dotykovej časti aj hardvérové tlačidlá. Na vrchnej strane sú to L a R (bumpre), na ľavej strane zase spoľahlivý palcový ovládač a pod ním alternatíva smerový ovládač. V pravej časti sú to klasické Nintendo tlačidlá ABXY, Select a Start. Konzolu zapnete tlačidlom napájania a ak ju chcete na chvíľu odložiť, máte aj hardvérový Sleep prepínač. V režime spánku sa spotreba batérie výrazne obmedzí, ale v tomto režime je možné sťahovať hry z digitálneho obchodu.

Batéria je taktiež zhodná s 3DS, a teda 1300 mAh s výdržou 3,5 - 5,5h pri 3DS hrách. Pri menej náročných DS hrách môžete rátať takmer až s dvojnásobkom. Výmena batérie je jednoduchá - stačí povoliť dve skrutky a vyklopiť vrchnú časť zadného krytu. Nabíjací konektor aj s nabíjačkou je zdieľaný so svojím trojrozmerný príbuzným a batéria je nabitá za približne 3 hodiny. Na cesty so sebou si však budete musieť vziať aj nabíjačku, keďže vtedy ani micro USB nebol štandard.

Dnes novú konzolu kúpite zrejme len od zberateľa za premrštenú cenu. Nová konzola sa predávala za 129 EUR, bazárova “stovečka” je prijateľná cena (samozrejme podľa stavu) aj v roku 2025. Vďaka kompatibilite s hrami DS aj 3DS (pozor, existuje pár hier aj exkluzívne pre New modely), je k dispozícii naozaj veľká herná knižnica s bazárovými cenami od 5 EUR. Za populárne hry Pokèmon, Zelda, Super Mario, Kirby a iné to môže byť aj 20 EUR či viac.

Rozhodne neodporúčam púšťať sa do prípadného servisu neznalým kutilom. Pôsobením tepla a času na krehké konektory na FPC (flex káble) je neuveriteľné jednoduché ich poškodiť. Domáci servis sa môže poškodiť už skôr, rýchlym odstránením zadného krytu a roztrhnutím pripojenej kamery (ktorá mimochodom zostala 3D). Celkovo je ale servis jednoduchší a lacnejší ako pri 3DS či neskoršom New 2DS XL - hlavne je menej často nutný).

Dostupné farebné kombinácie sú rôzne, u nás je najrozšírenejšia čierna verzia s modrými doplnkami a biela s červenými doplnkami. Existujú aj samozrejme rôzne farebné, limitované edície s hrami alebo aj určené pre iné regióny. Mnou testovaná verzia je Transparent Red - limitovaná edícia s Pokemon Omega Ruby.

Tak čo, oplatí sa v roku 2025 kúpiť Nintendo 2DS? Záleži samozrejme na požiadavkách majiteľa. 3D efekt obvykle zabaví len chvíľu, pôvodné 3DS je malé, novšie 3DS XL a New 3DS XL sú určite zaujímavé, ale ceny váčších verzií sú na dvoj či trojnásobku. Vynovená New 2DS XL je zase známa v komunite ešte lacnejším (niekto by povedal že nekvalitnejším) spracovaním, ktorú v hardcore komunite odporúčajú asi najmenej - slabé plasty a pánty.

Cenovo a ponukovo ide určite o najlacnejšiu variantu ako sa dostať legálne k hrám, ktoré si inde nezahráte. Vyzerá teda, že Nintendo si svoju domácu úlohu splnilo. Priniesli lacnú konzolu, dostupnejšiu pre väčsie množstvo ľudí. 

Poznámka: Konzola mi bola zdarma zapožičaná na účely tohto krátkeho obzretia sa späť.