Need for Speed: Underground |
PC
pridal mcross 29.10.2005 o 17:59 pod používateľské recenzie
8.8
Herná séria Need For Speed je tu s nami už desať rokov. Je to dosť na to, aby sa stala doménou na trhu ale aj dosť na dôstojné ukončenie. Keď v roku 1995 vyšla revolučná hra Need For Speed: Road & Track, asi každý čakal pokračovanie, možno dve. Nakoniec sa to akosi zvrtlo na ďalších osem dielov a ak sa Electronics Arts nezastaví (jasné, že sa nezastaví, veď každý nový diel NFS znamená obrovskú finančnú injekciu pre celý koncern EA 
), možno NFS početnosťou prekoná aj unikát Final Fantasy.
Na začiatku to bolo o superšportových autách a o pohodovom pretekaní sa v krásnych (vtedy aj graficky ) prostrediach, či sa už jednalo o Alpy, pobrežné cestičky alebo nehostinnú púšť. Druhý diel priniesol drobné zmeny, pár bonusov, ale aj napriek malým inováciám bola hrateľnosť výborná. V trojke sme prvýkrát zbesilo unikali policajtom, alebo sme sa nimi stali my a chytali tých, čo prekročili rýchlosť. Dva herné štýly, dvojnásobná zábava. Podľa mnohých jeden z najlepších dielov, podľa mna absolútny hit... na svoju dobu. Potom prišla štvorka a do hry priniesla peniaze a zopár nových áut, ale neprekonala trojku. V piatom dieli EA ukázala, že perfektná racingovka môže pozostávať len z áut jedinej značky. Bolo to Porsche a bolo to fantastické. Také fantastické, že ďalší diel musel byť v porovnaní s piatym podpriemerný a nezáživný aj napriek svojím svetlejším stránkam. Šestka chcela oprášiť vydarený herný koncept tretieho dielu, ale skončilo to menším herným fiaskom. EA zistila, že ak má hráčov znovu zaujať a nadchnúť, musí prísť s niečím novým a pritom módnym. Tak vznikol siedmy diel s podtitulom Underground, malebné scenérie vystriedal nočný ruch veľkomesta a autá typu Ferrari Maranello a Lamborghini Murciélago boli nahradené Hondami Civic, Imprezami, Lancermi, dvestošestkami a podobne. K slovu sa dostáva úprava vzhľadu a tuning motora, ktorý urobí zo sériového auta pokoriteľa efjednotky. Vďaka úspechu sme sa dočkali ďalších nelegálnych mestských závodov v podobe Underground 2 a zatiaľ posledný, deviaty diel, s podtitulom Most Wanted, vyvoláva rozruch ešte pred oficiálnym vydaním a všetko nasvedčuje tomu, že sa nejaký ten čas udrží na š**** rebríčkov predajnosti. Tak to by bola krátka história Need For Speed, mnohými ospevovaná pre jednoduché herné princípy, dobrú hrateľnosť a vždy špičkovú grafiku, inými však zatracovaná kvôli arkádovosti, lineárnosti a v poslednej dobe aj kvôli obrovskému hype a komercii, ktorú len umocňuje hlavička EA.
Siedmy diel bol prvý, ktorý neniesol v názve číslovku, tým sa chcel odlíšiť od zabehnutého spôsobu hrania, čo sa mu aj podarilo. Hráč na začiatku nemá možnosť riadiť auto, o ktorom by sa dalo povedať, že je to šporťák. Na výber je päť áut, všetko základné verzie, no stále sme na začiatku Underground módu. Po prvých víťazstvách a prvých zarobených peniazoch si každý môže (musí) auto upraviť, nech vyzerá k svetu a nech jazdí športovejšie. Po čase si hráč odomkne lepšie autá, lepšie súčiastky do motora vrátane povinného nitra, krajšie vizuálne prvky, vinyly, artworky, prepracuje sak najlepším pretekárom v meste a keď porazí aj tých, stane sa najlepším on a Underground bude mať za sebou. Je to krátky opis kariéry, ale herný čas je podstatne dlhší, veď prejsť 112 pretekov rôznych druhov dá zabrať. Hra obsahuje viacero typov pretekov.
Circuit je klasický okruh, jazdí sa od dvoch do siedmich kôl a ku koncu sa stane najťažším pretekom. Sprint sa jazdí za rovnakých podmienok ako circuit, len trasu tvorí neuzavretá krivka a nie okruh. Knockout je trojkolový okruh, pričom jazdec, ktorý príde do cieľa v danom okruhu posledný, vypadáva. Time Trial, teda časovka vám tiež párkrát skríži cestu, je to šprint, lenže jediným protivníkom je čas a ten nerobí chyby. Drift bol svojho času úplnou novinkou. Ide len o šmyky – čím dlhší a riskantnejší, tým viac bodov. Čím viac bodov, tým väčšia šanca vyhrať. Drag je posledným z herných módov, ale podľa mňa je suverénne najlepší. Na rovnej trati dlhej jednu míľu je potrebné čo najlepšie využiť prevodové stupne a presne radiť. Nitro je tu nutné ako nikde inde, bez neho by totiž zrýchlenie z nuly na 300 km/h za 7 sekúnd nebolo možné . Drag patrí medzi najadrenalínovejšie preteky vôbec a na konci kariéry aj medzi najstresujúcejšie. Jedine drift sa jazdí na špeciálnom okruhu, všetko ostatné v meste, často za plnej premávky.
Tu prichádza prvá z chybičiek. V hre nie je žiadny model poškodenia, takže pri havárii, po ktorej by ostali z auta len potrhané plechy sa tu auto len reštartuje (ak dopadne na kolesá tak ani to) a veselo pokračuje v jazde. Nehovorím, že to znižuje hrateľnosť, len si mohli dať v EA tú námahu, aby donútili hráčov šoférovať aspoň trochu zodpovednejšie. Umelá inteligencia je tiež na dlhšiu diskusiu. Na najľahšej obtiažnosti to vyzerá, akoby tie autá ovládali štvorročné deti. Na strednej je to už lepšie, ale až obtiažosť Hard nastavuje latku rozumne vysoko. Systém catch-up budete milovať aj preklínať. Vďaka nemu na vás súperi trochu počkajú, keď urobíte chybu, ale na druhú stranu vás súperi vždy doženú, ak sa im príliš vzdialite. Výsledky pretekov, najmä viackolových circuitov budú závisieť len od vášho výkonu za posledné dve kolá, čo pôsobí dosť frustrujúco. Nič nenaštve tak ako stiahnutie sedemsekundového náskoku v priebehu jedného kola, napriek tomu, že jazdíte maximálne čisto.
Grafika tiež patrí k plusom hry, hoci dnes je už len v šedom priemere. Celá hra je akoby ponorená do neónových svetiel, chcelo by sa povedať do neónovej noci... Nelegálne preteky sa nemôžu konať cez deň, v noci mesto nielen krajšie vynikne, ale čo je hlavné, policajti spia. Ďalšia vec, ktoré spôsobila vlnu kritiky, ale myslím si, že neoprávnenej. Absenciu policajných áut som nebral ako mínus, dokonca mi ani nenapadlo, že by tam aj nejaké mohli byť . Hra obsahuje dosť napínavých chvíľ aj bez nich.
Zvukom nemám čo vytknúť, technológia THX zabezpečuje maximálne kvalitné zvuky motora a zvukové efekty. Obzvlášť podarené sú prejazdy úzkym podchodom, keď krásne počuť, ako sa zvuk zmenil s prostredím. Soundtrack obsahuje 26 nadupaných pesničiek, v menu si vypočujete pohodový rap, kým v pretekoch vás bude sprevádzať ostrý rock, metal a techno od interpretov ako Lostprophets, Rob Zombie alebo Asian Dub Foundation. Ostatné pesničky sú relatívne neznáme, ale to neznamená, že nestoja za vypočutie. Úžasné sú všetky.
Underground mal a ešte stále má super atmosféru, štýl, hrateľnosť, replayabilitu, zvuky a soundtrack. Je to zvláštna hra – nie je revolučná, obsahuje chyby v hratľnosti, iste nebola tvorená s láskou ako na prelome 80. a 90. rokov, ale má v sebe niečo, čo ju robí príťažlivou a kvôli čomu ju mnohí hráči (aj ja) hrajú znova a znova. Ak by som mal hodnotiť srdcom, dal by som Undergroundu ešte o 10 % viac, ale mozog ma upozorňuje na chyby a linearitu hry, ale aj napriek tomu predstavuje výborné spracovanie pretekov na PC, ktoré si užije každý.
), možno NFS početnosťou prekoná aj unikát Final Fantasy. Na začiatku to bolo o superšportových autách a o pohodovom pretekaní sa v krásnych (vtedy aj graficky
) prostrediach, či sa už jednalo o Alpy, pobrežné cestičky alebo nehostinnú púšť. Druhý diel priniesol drobné zmeny, pár bonusov, ale aj napriek malým inováciám bola hrateľnosť výborná. V trojke sme prvýkrát zbesilo unikali policajtom, alebo sme sa nimi stali my a chytali tých, čo prekročili rýchlosť. Dva herné štýly, dvojnásobná zábava. Podľa mnohých jeden z najlepších dielov, podľa mna absolútny hit... na svoju dobu. Potom prišla štvorka a do hry priniesla peniaze a zopár nových áut, ale neprekonala trojku. V piatom dieli EA ukázala, že perfektná racingovka môže pozostávať len z áut jedinej značky. Bolo to Porsche a bolo to fantastické. Také fantastické, že ďalší diel musel byť v porovnaní s piatym podpriemerný a nezáživný aj napriek svojím svetlejším stránkam. Šestka chcela oprášiť vydarený herný koncept tretieho dielu, ale skončilo to menším herným fiaskom. EA zistila, že ak má hráčov znovu zaujať a nadchnúť, musí prísť s niečím novým a pritom módnym. Tak vznikol siedmy diel s podtitulom Underground, malebné scenérie vystriedal nočný ruch veľkomesta a autá typu Ferrari Maranello a Lamborghini Murciélago boli nahradené Hondami Civic, Imprezami, Lancermi, dvestošestkami a podobne. K slovu sa dostáva úprava vzhľadu a tuning motora, ktorý urobí zo sériového auta pokoriteľa efjednotky. Vďaka úspechu sme sa dočkali ďalších nelegálnych mestských závodov v podobe Underground 2 a zatiaľ posledný, deviaty diel, s podtitulom Most Wanted, vyvoláva rozruch ešte pred oficiálnym vydaním a všetko nasvedčuje tomu, že sa nejaký ten čas udrží na š**** rebríčkov predajnosti. Tak to by bola krátka história Need For Speed, mnohými ospevovaná pre jednoduché herné princípy, dobrú hrateľnosť a vždy špičkovú grafiku, inými však zatracovaná kvôli arkádovosti, lineárnosti a v poslednej dobe aj kvôli obrovskému hype a komercii, ktorú len umocňuje hlavička EA. Siedmy diel bol prvý, ktorý neniesol v názve číslovku, tým sa chcel odlíšiť od zabehnutého spôsobu hrania, čo sa mu aj podarilo. Hráč na začiatku nemá možnosť riadiť auto, o ktorom by sa dalo povedať, že je to šporťák. Na výber je päť áut, všetko základné verzie, no stále sme na začiatku Underground módu. Po prvých víťazstvách a prvých zarobených peniazoch si každý môže (musí) auto upraviť, nech vyzerá k svetu a nech jazdí športovejšie. Po čase si hráč odomkne lepšie autá, lepšie súčiastky do motora vrátane povinného nitra, krajšie vizuálne prvky, vinyly, artworky, prepracuje sak najlepším pretekárom v meste a keď porazí aj tých, stane sa najlepším on a Underground bude mať za sebou. Je to krátky opis kariéry, ale herný čas je podstatne dlhší, veď prejsť 112 pretekov rôznych druhov dá zabrať. Hra obsahuje viacero typov pretekov.
Circuit je klasický okruh, jazdí sa od dvoch do siedmich kôl a ku koncu sa stane najťažším pretekom. Sprint sa jazdí za rovnakých podmienok ako circuit, len trasu tvorí neuzavretá krivka a nie okruh. Knockout je trojkolový okruh, pričom jazdec, ktorý príde do cieľa v danom okruhu posledný, vypadáva. Time Trial, teda časovka vám tiež párkrát skríži cestu, je to šprint, lenže jediným protivníkom je čas a ten nerobí chyby. Drift bol svojho času úplnou novinkou. Ide len o šmyky – čím dlhší a riskantnejší, tým viac bodov. Čím viac bodov, tým väčšia šanca vyhrať. Drag je posledným z herných módov, ale podľa mňa je suverénne najlepší. Na rovnej trati dlhej jednu míľu je potrebné čo najlepšie využiť prevodové stupne a presne radiť. Nitro je tu nutné ako nikde inde, bez neho by totiž zrýchlenie z nuly na 300 km/h za 7 sekúnd nebolo možné
. Drag patrí medzi najadrenalínovejšie preteky vôbec a na konci kariéry aj medzi najstresujúcejšie. Jedine drift sa jazdí na špeciálnom okruhu, všetko ostatné v meste, často za plnej premávky. Tu prichádza prvá z chybičiek. V hre nie je žiadny model poškodenia, takže pri havárii, po ktorej by ostali z auta len potrhané plechy sa tu auto len reštartuje (ak dopadne na kolesá tak ani to) a veselo pokračuje v jazde. Nehovorím, že to znižuje hrateľnosť, len si mohli dať v EA tú námahu, aby donútili hráčov šoférovať aspoň trochu zodpovednejšie. Umelá inteligencia je tiež na dlhšiu diskusiu. Na najľahšej obtiažnosti to vyzerá, akoby tie autá ovládali štvorročné deti. Na strednej je to už lepšie, ale až obtiažosť Hard nastavuje latku rozumne vysoko. Systém catch-up budete milovať aj preklínať. Vďaka nemu na vás súperi trochu počkajú, keď urobíte chybu, ale na druhú stranu vás súperi vždy doženú, ak sa im príliš vzdialite. Výsledky pretekov, najmä viackolových circuitov budú závisieť len od vášho výkonu za posledné dve kolá, čo pôsobí dosť frustrujúco. Nič nenaštve tak ako stiahnutie sedemsekundového náskoku v priebehu jedného kola, napriek tomu, že jazdíte maximálne čisto.
Grafika tiež patrí k plusom hry, hoci dnes je už len v šedom priemere. Celá hra je akoby ponorená do neónových svetiel, chcelo by sa povedať do neónovej noci... Nelegálne preteky sa nemôžu konať cez deň, v noci mesto nielen krajšie vynikne, ale čo je hlavné, policajti spia. Ďalšia vec, ktoré spôsobila vlnu kritiky, ale myslím si, že neoprávnenej. Absenciu policajných áut som nebral ako mínus, dokonca mi ani nenapadlo, že by tam aj nejaké mohli byť
. Hra obsahuje dosť napínavých chvíľ aj bez nich. Zvukom nemám čo vytknúť, technológia THX zabezpečuje maximálne kvalitné zvuky motora a zvukové efekty. Obzvlášť podarené sú prejazdy úzkym podchodom, keď krásne počuť, ako sa zvuk zmenil s prostredím. Soundtrack obsahuje 26 nadupaných pesničiek, v menu si vypočujete pohodový rap, kým v pretekoch vás bude sprevádzať ostrý rock, metal a techno od interpretov ako Lostprophets, Rob Zombie alebo Asian Dub Foundation. Ostatné pesničky sú relatívne neznáme, ale to neznamená, že nestoja za vypočutie. Úžasné sú všetky.
Underground mal a ešte stále má super atmosféru, štýl, hrateľnosť, replayabilitu, zvuky a soundtrack. Je to zvláštna hra – nie je revolučná, obsahuje chyby v hratľnosti, iste nebola tvorená s láskou ako na prelome 80. a 90. rokov, ale má v sebe niečo, čo ju robí príťažlivou a kvôli čomu ju mnohí hráči (aj ja) hrajú znova a znova. Ak by som mal hodnotiť srdcom, dal by som Undergroundu ešte o 10 % viac, ale mozog ma upozorňuje na chyby a linearitu hry, ale aj napriek tomu predstavuje výborné spracovanie pretekov na PC, ktoré si užije každý.
napísal mcross 29.10.2005
Páči sa mi!
8.8
NEED FOR SPEED: UNDERGROUND
