Resident Evil 4

Raz za čas vyjde hra, o ktorej ste snívali tak dlho, že sa už neviete dočkať momentu, kedy chytíte gamepad do ruky a začnete žiť v inom svete ako v tom na ktorý ste zvyknutý. Je málo hier, ktoré vás dokážu takto chytiť a nepustiť. Jednou z nich určite je aj mnou recenzovaný Resident Evil 4. Hral som samozrejme Game Cube verziu, lebo ako všetci vieme, PS2 aj Xbox verzia sa dostane na pulty predajní a do našich konzol až na konci tohto roka, a ja som to jednoducho nevydržal a požičal som si Cube od kamaráta aj s Resi4.

Nebudem tu vysvetľovať veci okolo celej Resident Evil série, pretože to už všetci dobre poznáte a budem sa radšej venovať RE4. Bolo by smiešne, snažiť sa tu chodiť okolo horúcej kaše, tam to napíšem hneď – je to dosť odvážne tvrdenie, ale táto hra sa blíži k dokonalosti, takto prepracovanú a do detailov vypilovanú hru som nehral od MGS3 alebo GTA:SA (pozn. pre Wolfnight-a – GOW tiež samozrejme ). Autori si dali nesmiernu námahu a dokázali z RE4 spraviť vrchol série a dovolím si povedať že aj vrchol žánru survival horror, ktorí sami prvým dielom vytvorili.

Hlavným hrdinom hry je Leon S. Kennedy, ktorého poznáme už z RE2. Tento krát sa vydáva do Európy, kde je jeho úlohou nájsť stratenú dcéru prezidenta. Je tam sám bez akejkoľvek pomoci. Jeho jediným priateľom je jeho pištoľ, ktorá mu pomáha proti tunajším obyvateľom, ktorí nie sú veľmi prívetiví. Na začiatku hry som bol dosť prekvapený, pretože z predchádzajúcich RE som bol (a všetci ostatní) zvyknutý na zombíkov, to už akosi patrilo k sérii RE. Prví nepriatelia sa na nich veľmi vzdialene podobajú, no nie je to čo by ste čakali. To však nie je žiaden mínus, vôbec nie. Chýbanie zombíkov však nie je jediná zmena, ktorá vás čaká. Ja osobne som bol veľmi milo prekvapený tým, že Capcom zmenil kameru, a to, že už nie je fixná a nepohyblivá ako v minulých dieloch, ale je inteligentná a „stojí“ za Leonom tak, aby ste mali dokonalý prehľad o tom čo sa pred vami deje a nenastávajú situácie ako v MGS. Čiže pre mňa ďalšie veľké plus (významné). Jedna vec, ktorú má RE4 a MGS spoločnú, je tá, že keď mierite (stlačením shoulder buttonu a analog stickom) , nie je možné sa pohybovať a ani do strán. Takže také malé mínus (bezvýznamné ).
Na rozdiel od iných third-person akcií, v RE4 vykonávate rôzne akcie pomocou jediného tlačítka na gamepade, ako napríklad zbieranie nábojov, lezenie po rebríku či iné... V určitých situáciách sa vyskytne aj možnosť, akú poznáme z GOW, kedy stláčame button za cieľom určitej akcie (útek pred kameňom, alebo bossovia).
GC som mal v rukách po prvý krát a musím uznať, že v tejto malej krabičke sa skrýva viac než som si myslel. Grafika je jednoducho dych berúca, neskutočne detailná a krásna. Treba to jednoducho všetko vidieť. Aj keby som tu popisoval tú nádheru cez 5 strán, stále by to nebolo nič oproti tomu vidieť to na vlastné oči. A hrať... . Na čom som sa parádne pobavil bolo, keď sa ku mne blížil nepriateľ, vystrelil som mu do nohy a začal krívať, strelil som ešte raz a padol na zem, ako sa zdvíhal tak som mu uštedril head-shot a hlava mu explodovala ako v reáli.. heh, myslím .
Čo sa týka zvukovej stránky, nemám jej čo vytknúť. Zbrane znejú tak ako by mali, zvukové efekty sú excelentné a hudba nevtieravo podfarbuje akciu, čo je dosť chytré. Len ma mrzí, že som nemal možnosť vyskúšať Dolby Surround, to by som sa možno aj začal báť .
Hru si môžete uložiť na save-pointoch koľkokrát sa vám zachce a navyše keď zomriete (a to sa stane pár krát ), tak pokračujete od určitého miesta, takže mlátenie gamepadom do televízora nehrozí.
RE4 ponúka tak od 15 do 20 hodín herného času, čo je na dnešnú dobu pomerne dosť. Pri tejto hre sa neskutočne dobre zabavíte a odreagujete. Určite si zaslúži miesto medzi hernými klasikami. A zabudol som...len od 18 rokov !!! ...fajnsmeker...