História Doom série

Keď sa povie DOOM, väčšina fanúšikov akčných hier si okamžite vybaví démonov, brokovnicu a adrenalínovú akciu, pri ktorej zastavenie často znamená smrť. DOOM je však viac než len úspešná herná séria. Stal sa kultúrnym fenoménom, technologickým míľnikom a jednou zo značiek, ktoré formovali moderný herný priemysel.

Séria vznikla v id Software, vtedy ešte malom americkom štúdiu, ktoré začiatkom 90. rokov pomáhalo definovať podobu akčných hier z pohľadu prvej osoby. Prvý veľký krok priniesol Wolfenstein 3D v roku 1992. Ponúkol rýchly pohyb, pohľad z prvej osoby a textúrované prostredia, no až DOOM o rok neskôr ukázal, kam sa môže celý žáner posunúť.

DOOM priniesol rýchlejšiu akciu, výraznejšie zbrane, komplexnejšie prostredia, prepracované osvetlenie a multiplayer. Zároveň podporoval tvorbu vlastných máp a úprav, vďaka čomu okolo neho vznikla komunita, ktorá zostáva aktívna aj po desaťročiach. Hra spustila vlnu takzvaných „doom klonov“, inšpirovala celú generáciu vývojárov a výrazne ovplyvnila ďalší vývoj FPS hier.

Séria sa odvtedy viackrát zmenila. Od pixelových chodieb plných démonov prešla k hororovému DOOM 3, následne sa vrátila k rýchlej akcii v DOOM (2016) a DOOM Eternal a nakoniec sa vydala do temnej stredovekej minulosti v DOOM: The Dark Ages. Značka sa rozšírila aj mimo hier. Dočkala sa filmových adaptácií, komiksov a viacerých románov, no jej najväčšie dedičstvo stále zostáva v hernom svete.

 

DOOM (1993) - PC - priemer recenzií 83 % (recenzia DOOM I a II - 9.5)

DOOM vyšiel 10. decembra 1993 a okamžite spôsobil revolúciu. Nešlo len o ďalšiu akčnú hru, ale o technologický, dizajnový a kultúrny prelom. Vznikal v čase, keď John Carmack pracoval na novom engine, zatiaľ čo zvyšok id Software dokončoval Spear of Destiny, rozšírenie pre Wolfenstein 3D.

Výsledkom bol takzvaný DOOM engine, neskôr označovaný aj ako id Tech 1. Ponúkol množstvo dovtedy nevídaných možností vrátane stien postavených v rôznych uhloch, výškových rozdielov, pohyblivých podláh a stropov, premenlivého osvetlenia či rozsiahlejších a členitejších prostredí. Technicky stále nešlo o plnohodnotné 3D, ale o veľmi presvedčivú simuláciu trojrozmerného priestoru, ktorá predstavovala výrazný generačný skok.

Príbeh bol jednoduchý. Hráč sa ujal neznámeho vesmírneho mariňáka, ktorý bol po konflikte s nadriadeným prevelený na Mars. Keď experimenty korporácie UAC otvoria portály do pekla, základne na mesiacoch Phobos a Deimos zaplavia démoni. Hráč zostane prakticky jediným človekom schopným inváziu zastaviť.

John Carmack a ostatní autori čerpali inšpiráciu z filmov Alien a Evil Dead II. Vznikla tak nezvyčajná kombinácia futuristických základní, démonického hororu a extrémne rýchlej akcie. Aj samotný názov DOOM pochádza z filmu The Color of Money, v ktorom postava Toma Cruisa na otázku, čo má v puzdre, odpovie jediným slovom: „Doom.“

Pôvodný návrh hry od Toma Halla bol podstatne ambicióznejší. Počítal s bohatším príbehom, viacerými postavami, detailnejším svetom a rozsiahlejšou interakciou. Carmack však tieto nápady odmietol v prospech priamočiareho a intenzívneho akčného štýlu. Preslávil sa aj jeho názor, že príbeh v hre je podobný príbehu v pornofilme. Očakáva sa, že tam bude, ale nie je tým najdôležitejším.

Hoci bola kampaň ikonická, ďalšiu revolúciu priniesol multiplayer. DOOM pomohol definovať a spopularizovať režim Deathmatch, teda boj hráčov proti sebe na body. Hráči sa po smrti vracali do zápasu, predmety na mapách sa obnovovali a postupne vznikali základy kompetitívneho FPS hrania. Tie neskôr ďalej rozvinula séria Quake.

Úspech bol obrovský. DOOM sa rýchlo rozšíril po univerzitách, firmách aj domácnostiach a stal sa jedným zo symbolov počítačového hrania 90. rokov. Podľa dobových odhadov a neskorších spomienok bol istý čas nainštalovaný na väčšom počte počítačov než Windows 95. Aj keď sa presné čísla ťažko overujú, dobre to vystihuje rozsah vtedajšieho fenoménu.

Ďalšie verzie:

• The Ultimate DOOM (1995) - pridáva štvrtú epizódu Thy Flesh Consumed
• DOOM Classic (2009) - verzia pre iOS
• DOOM (2019) - multiplatformová reedícia, neskôr rozšírená o podporu komunitných modov
• Po PC verzii nasledovali porty na prakticky všetky významné platformy

 

DOOM II: Hell on Earth (1994) - PC - priemer recenzií 83 % (recenzia DOOM I a II - 9.5)

Pokračovanie pôvodného DOOM prinieslo presne to, čo si fanúšikovia želali. Viac nepriateľov, väčšie úrovne, náročnejšie súboje a ešte väčšie množstvo démonov. Hráč sa po udalostiach na Phobose a Deimose vracia na Zem, ktorá je už z veľkej časti zničená a ovládaná pekelnými silami.

Jeho úlohou je otvoriť cestu pre evakuáciu posledných preživších a následne vstúpiť do samotného pekla, kde musí zlikvidovať hlavného veliteľa invázie, obrovskú Icon of Sin.

DOOM II neprišiel s novým enginom a naďalej využíval upravený technologický základ prvej hry. Dizajnovo však išlo o výrazný posun. Úrovne boli rozsiahlejšie, otvorenejšie a podstatne komplexnejšie. Autori experimentovali s mestskými priestormi, bludiskami, veľkými arénami, skrytými oblasťami a pascami, ktoré využívali možnosti enginu omnoho odvážnejšie.

Pribudlo osem nových typov nepriateľov vrátane dnes už ikonických démonov Arch-Vile, Revenant, Mancubus, Pain Elemental či Hell Knight. Noví nepriatelia výrazne zmenili priebeh súbojov a nútili hráčov viac premýšľať nad prioritami a pohybom po bojisku.

Najväčším prírastkom do arzenálu bola bezpochyby Super Shotgun. Dvojhlavňová brokovnica sa okamžite stala jednou z najobľúbenejších zbraní celej série. Pomalšie prebíjanie vyvažovala obrovskou silou a výrazným zvukom, vďaka ktorému sa stala neoddeliteľnou súčasťou identity DOOM.

Zaujímavé je, že DOOM II vyšiel menej než rok po pôvodnej hre. Vývoj bol v tom období podstatne rýchlejší a pokračovanie mohlo využiť hotový technologický základ. Namiesto tvorby nového enginu sa tak autori sústredili na obsah, dizajn úrovní a rozšírenie bojových možností.

Práve DOOM II sa neskôr stal hlavným základom komunitnej tvorby. Tisíce vlastných máp a WAD balíkov vznikali predovšetkým pre druhý diel. Medzi najznámejšie komunitné projekty patria Alien Vendetta, Requiem, Memento Mori či Scythe.

Aj keď sa DOOM II niekedy označoval za rozšírenie pôvodnej hry, išlo o plnohodnotné samostatné pokračovanie s 32 úrovňami, novými nepriateľmi, novou zbraňou a výrazne vyššou náročnosťou. Komerčne bolo ešte úspešnejšie než prvý diel.

Ďalšie verzie a rozšírenia:

• Master Levels for DOOM II (1995) - oficiálny balík nových máp od externých autorov
• No Rest for the Living (2010) - nová bonusová kampaň pôvodne vytvorená pre konzolovú verziu
• DOOM (2019) - multiplatformová reedícia s podporou dodatočného obsahu a komunitných modov
• Rovnako ako prvá hra aj DOOM II dostal množstvo portov na ďalšie platformy

 

Final DOOM (1996) - PC, PlayStation

Final DOOM obsahoval dve nové samostatné kampane, TNT: Evilution a The Plutonia Experiment. Obe využívali technologický základ DOOM II, no ponúkali úplne nové mapy a podstatne vyššiu náročnosť.

TNT: Evilution vytvorila skupina TeamTNT a pôvodne mala byť bezplatným komunitným projektom. Krátko pred plánovaným vydaním ju však získalo id Software a zaradilo do oficiálneho balíka. Kampaň ponúkala rozsiahle mapy, experimentálnejší dizajn a nové textúry.

The Plutonia Experiment vytvorili bratia Dario a Milo Casaliovci. Kampaň bola navrhnutá pre skúsených hráčov, ktorí už dobre poznali pôvodný DOOM II. Preslávila sa brutálnymi pascami, veľkým počtom silných nepriateľov a neustálym tlakom na hráča. Dodnes patrí medzi najnáročnejšie oficiálne kampane klasického DOOM.

Final DOOM nevznikol priamo v id Software, ale štúdio obe kampane oficiálne vydalo. Balík sa preto často vníma ako uzavretie klasickej éry série. Zároveň ukázal, že komunitní autori dokážu vytvoriť obsah porovnateľný s profesionálnymi vývojármi.

• Neskôr sa stal súčasťou viacerých reedícií a kolekcií
• Obe kampane boli pridané aj medzi dostupné rozšírenia v modernej reedícii klasických hier

 

DOOM 64 (1997) - Nintendo 64 (dojmy)

DOOM 64 vyšiel exkluzívne pre Nintendo 64 v roku 1997 a dlhé roky zostával neprávom prehliadaný. Nešlo o port pôvodných hier, ale o plnohodnotné pokračovanie vytvorené štúdiom Midway Games v spolupráci s id Software.

Príbeh nadväzuje na udalosti DOOM II a Final DOOM. Po predchádzajúcich inváziách zostávajú základne UAC zamorené radiáciou a sú uzavreté. Zvyšní démoni však začnú pod vplyvom tajomnej bytosti opäť ožívať. Doom Marine sa preto vracia, aby inváziu definitívne zastavil.

Úrovne boli úplne nové a väčšina grafiky vznikla od základov. Engine prešiel výraznými úpravami a dokázal pracovať s farebným osvetlením, novými efektmi a detailnejšími prostrediami. Atmosféra bola omnoho temnejšia a hororovejšia než v predchádzajúcich dieloch. Namiesto energickej hudby využívala hra prevažne znepokojivé ambientné zvuky.

DOOM 64 priniesol aj novú zbraň Unmaker. Spočiatku bola pomerne slabá, no pomocou troch skrytých démonických artefaktov ju bolo možné výrazne vylepšiť. Po úplnom posilnení sa z nej stala jedna z najsilnejších zbraní v hre.

Napriek kvalitám zostal titul dlho uzavretý na Nintendo 64. Až v roku 2020 vyšiel remaster pre moderné platformy. Priniesol vyššie rozlíšenie, moderné ovládanie, podporu širokouhlých obrazoviek a novú kampaň The Lost Levels.

The Lost Levels rozšírila pôvodný záver a prepojila udalosti DOOM 64 s novodobou kontinuitou. Vysvetlila ďalší osud Doom Marina a vytvorila most smerujúci k udalostiam DOOM (2016).

Verzie:

• DOOM 64 (2020) - PC, PS4, Xbox One a Switch
• Obsahuje novú kampaň The Lost Levels

 

DOOM RPG (2005) - Java ME, iOS

DOOM RPG bol nečakaným experimentom, ktorý premenil rýchlu akčnú hru na ťahové RPG určené pre mobilné telefóny. Hráč sa stále pohyboval z pohľadu prvej osoby, no prostredie bolo rozdelené na štvorcovú mriežku. Každý krok, otočenie alebo útok predstavoval jeden ťah.

Namiesto reflexov tak dostalo väčší priestor taktické rozhodovanie. Hráč musel správne vyberať zbrane, sledovať slabiny nepriateľov a hospodáriť s výbavou. Jednotlivé typy zbraní boli účinnejšie proti určitým démonom, čo do súbojov prinášalo prvky pripomínajúce klasické RPG.

Vývojári z Fountainhead Entertainment vytvorili hru, ktorú by od značky DOOM očakával len málokto, no výsledok fungoval prekvapivo dobre. Nechýbali známe zbrane, démoni, tajné miestnosti ani čierny humor. Hra zároveň predstavila nové postavy a rozšírila svet série vlastným smerom.

Pôvodne vyšla pre telefóny s platformou Java ME a neskôr dostala upravenú verziu pre iOS. DOOM tak úspešne preniesla do prostredia, v ktorom by klasická rýchla hrateľnosť v tom období fungovala len veľmi ťažko.

 

DOOM 3 (2004) - PC, Xbox - priemer recenzií 87 % (recenzia 9.3)

Viac než desať rokov po vydaní pôvodného DOOM prišla úplne nová vízia série. DOOM 3 nebol len technologickým reštartom, ale aj novým spracovaním pôvodného príbehu. Namiesto neustáleho behania medzi hordami nepriateľov sa viac zameral na temnú atmosféru, horor a pocit izolácie.

Hra využívala engine id Tech 4, ktorý bol v čase vydania technologickou špičkou. Priniesol dynamické osvetlenie, tiene počítané v reálnom čase, detailné normálové mapy a realistickejšie materiály. Svetlá sa mohli pohybovať, zhasínať a vytvárať meniace sa tiene, čo autori naplno využili pri budovaní napätia.

Zaujímavosťou boli aj interaktívne obrazovky a terminály zabudované priamo do herného sveta. Hráč nemusel prechádzať do samostatného menu. Jednoducho sa priblížil k monitoru a ovládal jeho rozhranie priamo v prostredí.

Príbeh je zasadený do roku 2145 na výskumnú základňu UAC na Marse. Vedci experimentujú s teleportáciou, no postupne zisťujú, že vytvorené portály nevedú len medzi dvoma miestami. Otvárajú cestu priamo do pekla. Po katastrofe základňu zaplavia démoni a hráč sa v úlohe nového mariňáka pokúša prežiť a zastaviť ďalšie šírenie invázie.

Hra sa výrazne priklonila k hororu. Tempo bolo pomalšie, chodby užšie a nepriatelia často útočili z tmy alebo zo skrytých priestorov. Namiesto veľkých otvorených arén sa väčšina hry odohrávala v klaustrofobických laboratóriách, údržbových tuneloch a poškodených častiach základne.

Jedným z najdiskutovanejších prvkov bolo prepínanie medzi baterkou a zbraňou. Hráč ich v pôvodnej verzii nemohol používať súčasne, a tak si v temných priestoroch často musel vybrať medzi tým, či chce vidieť, alebo byť pripravený strieľať. Tento dizajnový prvok rozdelil fanúšikov, no výrazne podporoval hororovú atmosféru.

Multiplayer v základnej PC verzii umožňoval zápasy štyroch hráčov. Ponúkal režimy Deathmatch, Team Deathmatch, Tournament a Last Man Standing. V porovnaní s predchádzajúcimi titulmi id Software však zostal skôr vedľajšou časťou hry.

Ďalšie verzie a rozšírenia:

• Resurrection of Evil (2005) - oficiálna expanzia s novými zbraňami, schopnosťami a bossmi (recenzia 8.0)
• DOOM 3: BFG Edition (2012) - upravená verzia s vylepšeniami, baterkou pripevnenou k výstroju, novou kampaňou The Lost Mission a hrami DOOM a DOOM II
• Neskôr nasledovali verzie pre PS3, Xbox 360, PS4, Xbox One a Switch

 

DOOM Resurrection (2009) - iOS

DOOM Resurrection bol originálny mobilný spin-off vytvorený pre iPhone a iPod Touch. Využíval prostredia, modely a technologické prvky z DOOM 3, no hrateľnosť upravil do podoby on-rails strieľačky.

Hráč sa nemohol voľne pohybovať. Postava automaticky prechádzala jednotlivými scénami a hráč ovládal hlavne mierenie, streľbu, prebíjanie a vyhýbanie sa útokom. Gyroskopické a dotykové ovládanie bolo navrhnuté špeciálne pre vtedajšie zariadenia Apple.

Príbeh sa odohrával súbežne s udalosťami DOOM 3 a sledoval ďalšiu skupinu preživších na Marse. Hra bola pomerne krátka, no na mobilné pomery pôsobila technicky veľmi pôsobivo. Ukázala, že atmosféru DOOM 3 možno preniesť aj na zariadenia s výrazne obmedzenejším výkonom.

 

DOOM II RPG (2009) - Java ME, iOS

DOOM II RPG pokračoval v mobilnom ťahovom koncepte, no rozšíril prakticky všetky jeho časti. Ponúkol viac prostredí, zbraní, nepriateľov, schopností a výraznejší príbeh.

Hráč si mohol vybrať z viacerých postáv s odlišnými vlastnosťami. Každá mala vlastné štatistiky a trochu iný štýl hrania. Rozšíril sa aj systém zbraní a nepriateľských slabín, vďaka čomu bolo potrebné častejšie meniť výbavu a taktiku.

Príbeh bol ešte odľahčenejší a kombinoval prvky DOOM, Quake a klasickej science fiction. Nechýbal humor, nečakané postavy ani množstvo odkazov na staršie hry od id Software.

DOOM II RPG zároveň uzavrel obdobie mobilných ťahových hier od Fountainhead Entertainment a id Mobile. Napriek kvalitám sa neskôr stratil z digitálnych obchodov a dlhé roky neexistoval jednoduchý spôsob, ako si ho zahrať na moderných zariadeniach.

 

DOOM (2016) - PC, PS4, Xbox One, Switch - priemer recenzií 85 % (recenzia 9.0)

Po dlhej odmlke sa DOOM v roku 2016 vrátil nielen ako nová hra, ale aj ako úplný reštart série. Od DOOM 3 uplynulo dvanásť rokov a vývoj nového dielu bol mimoriadne komplikovaný.

Pôvodný projekt známy ako DOOM 4 mal byť výrazne príbehovejší a viac sa podobať na vojnové akčné hry. Odohrával sa na Zemi počas démonickej invázie a kládol väčší dôraz na filmové scény a skriptované udalosti. Interne však projekt nezískal dostatočnú podporu a časť vývojárov ho prirovnávala ku Call of Duty.

Vývoj bol preto reštartovaný a id Software sa vrátilo k základnej otázke, čo vlastne robí DOOM hrou DOOM. Výsledkom bola rýchlosť, agresivita, výrazné zbrane, neustály pohyb a démoni, ktorí hráča nútili útočiť namiesto skrývania sa za prekážkami.

Hráč sa opäť ocitol na Marse, kde korporácia UAC otvorila portál do pekla. Tentoraz však neovládal obyčajného mariňáka. Zo starodávneho sarkofágu sa prebúdza Doom Slayer, bojovník, ktorého sa boja aj samotní démoni.

Príbeh bol prítomný, no hra ho hráčovi nevnucovala. Väčšinu podrobností bolo možné objaviť v záznamoch a kódexoch. Doom Slayer navyše často dával najavo, že ho dlhé vysvetľovanie nezaujíma. Namiesto počúvania monológov ničil obrazovky, prerušoval komunikáciu a pokračoval priamo za ďalšími démonmi.

Hra bežala na engine id Tech 6, ktorý vynikal výbornou optimalizáciou. Podporoval vysoké snímkové frekvencie a dokázal ponúknuť detailnú grafiku aj na stredne výkonnom hardvéri. Vizuál bol výrazný, krvavý a plný industriálnej aj metalovej estetiky.

Jednou z hlavných noviniek boli glory killy. Oslabeného nepriateľa bolo možné doraziť brutálnou animáciou, pričom z neho vypadlo zdravie. Mechanika hráča motivovala zostať v pohybe a približovať sa k nepriateľom namiesto ustupovania.

Podobne fungovala motorová píla, ktorá zabezpečovala prísun munície. Hráč tak počas bojov neustále striedal klasické zbrane, glory killy a motorovú pílu. Každý prvok mal vlastnú úlohu a spoločne vytvárali rytmus, ktorý sa stal základom novodobej série.

Autori pridali rozsiahly arzenál, modifikácie zbraní, runy a vylepšiteľné schopnosti. Úrovne boli členitejšie a otvorenejšie než v DOOM 3. Obsahovali množstvo tajných oblastí, zberateľských predmetov, výziev a nostalgických odkazov. Hráči mohli objaviť aj ukryté časti klasických máp z pôvodných hier.

Multiplayer sa pokúšal konkurovať moderným online strieľačkám a ponúkal viacero režimov aj možnosť dočasne sa premeniť na démona. Dlhodobo si však nedokázal udržať takú pozornosť ako kampaň.

Súčasťou hry bol aj SnapMap, jednoduchý editor, pomocou ktorého mohli hráči vytvárať vlastné úrovne a herné režimy bez znalosti programovania. Napriek obmedzeniam vzniklo množstvo zaujímavých projektov, no editor nikdy úplne nenahradil slobodu klasických komunitných nástrojov.

DOOM (2016) celkovo ukázal, že rýchlosť, agresívny pohyb a priamočiara akcia majú miesto aj v modernej dobe. Zároveň úspešne obnovil značku, ktorej budúcnosť bola po problematickom vývoji dlhé roky neistá.

Ďalší obsah a verzie:

• Unto the Evil - multiplayerový balík
• Hell Followed - multiplayerový balík
• Bloodfall - multiplayerový balík
• DOOM Deluxe Edition - obsahovala všetky multiplayerové DLC
• V roku 2017 pribudla verzia pre Nintendo Switch

 

DOOM Eternal (2020) - PC, PS4, PS5, Xbox One, Xbox Series X/S, Switch - priemer recenzií 88 %

Po úspešnom reštarte série prišlo v roku 2020 pokračovanie DOOM Eternal. Hra výrazne rozšírila hrateľnosť, rozsah sveta aj príbehové pozadie a z Doom Slayera definitívne vytvorila takmer mytologickú postavu.

Dej sa presunul na Zem, ktorú ovládli démonické armády. Väčšina ľudstva bola zničená a zostávajúce sily sa márne pokúšali zastaviť inváziu. Doom Slayer sa vracia, aby našiel a zlikvidoval troch Hell Priests, ktorých smrť môže prerušiť ďalší postup pekla.

Hrateľnosť zostala verná rýchlej a agresívnej akcii, no pridala viac systémov a výrazne zvýšila nároky na hráča. Nestačilo používať jednu obľúbenú zbraň. Jednotliví nepriatelia mali vlastné slabiny a hra hráča nútila neustále striedať výbavu.

Glory killy naďalej dopĺňali zdravie, motorová píla zabezpečovala muníciu a nový Flame Belch z nepriateľov získaval brnenie. Hráč tak musel počas každého súboja sledovať tri zdroje a aktívne používať všetky dostupné schopnosti.

Pribudli nové možnosti pohybu. Doom Slayer dokázal vykonávať dvojité úskoky, šplhať po vybraných stenách a využívať Meat Hook pripevnený k Super Shotgun. Hák umožňoval pritiahnuť sa k nepriateľom a výrazne zrýchľoval pohyb po bojisku.

Výrazne sa rozšíril aj arzenál. Doom Slayer získal ramenný granátomet, plameňomet a energetický meč Crucible. Jednotlivé zbrane mali viac modifikácií a vylepšení, pričom ich úplné zvládnutie odomykalo ďalšie schopnosti.

Úrovne boli väčšie, vertikálnejšie a farebnejšie. Popri bojových arénach obsahovali množstvo plošinových pasáží, pohyblivých prekážok a skrytých oblastí. Parkourové prvky síce rozdelili časť fanúšikov, no zároveň umožnili vytvoriť omnoho členitejšie prostredia.

Centrom hry sa stala orbitálna základňa Fortress of Doom. Slúžila ako hlavné útočisko, z ktorého si hráč vyberal ďalšie misie. Postupne v nej mohol odomykať nové miestnosti, získavať bonusy, prezerať zberateľské predmety a objavovať množstvo odkazov na staršie hry.

Príbeh dostal omnoho väčší priestor než v predchádzajúcom diele. Rozšíril históriu Sentinelov, Maykrov, Argent D'Nur aj samotného Doom Slayera. Hra vysvetlila časť jeho minulosti a prepojila novodobú sériu s udalosťami klasických hier.

Väčší dôraz na príbeh vyvolal rozdielne reakcie. Niektorí hráči ocenili rozsiahlejšiu mytológiu, iní uprednostňovali jednoduchší štýl DOOM (2016). Samotná akcia však zostala hlavným pilierom hry.

Výraznou súčasťou bol opäť soundtrack Micka Gordona. Kombinoval extrémne podladené gitary, elektronické prvky, industriálne zvuky a agresívne rytmy. Hudba reagovala na priebeh bojov a pomáhala vytvárať charakteristické tempo celej hry.

Multiplayer nahradil nový režim Battlemode. Jeden hráč ovládal Doom Slayera a ďalší dvaja démonov s vlastnými schopnosťami. Išlo o asymetrický koncept založený na kombinovaní útokov, pascí a pohybu. Napriek originálnemu nápadu zostal opäť v tieni kampane.

Rozšírenia:

• The Ancient Gods - Part One (2020) - pokračovanie príbehu po závere základnej hry
• The Ancient Gods - Part Two (2021) - uzavretie hlavného príbehového oblúka Doom Slayera
• DOOM Eternal Deluxe Edition - obsahovala obe príbehové rozšírenia a bonusový kozmetický obsah

 

Mighty DOOM (2023) - mobily - priemer recenzií 72 % (recenzia 5.0)

Mighty DOOM bol pokusom preniesť značku na moderný mobilný trh. Hru vytvorilo štúdio Alpha Dog Games patriace pod Bethesdu a namiesto realistickej brutality ponúklo odľahčený kreslený vizuál.

Hráč ovládal Mini Slayera, zmenšenú a štylizovanú verziu legendárneho hrdinu. Hrateľnosť využívala pohľad zhora a roguelite štruktúru inšpirovanú titulmi ako Archero. Postava automaticky strieľala po zastavení a hráč sa sústredil najmä na pohyb, vyhýbanie sa projektilom a výber vylepšení.

Jednotlivé úrovne pozostávali zo série krátkych miestností zaplnených démonmi. Po dokončení každej z nich si hráč vybral jedno z náhodných vylepšení, ktoré zostalo aktívne do konca aktuálneho pokusu. Postupne tak vznikali rozdielne kombinácie schopností a útokov.

Hra zachovala viacero prvkov zo série. Nechýbali glory killy, známe zbrane, bossovia ani démoni. Všetko však bolo upravené do jednoduchšej a prístupnejšej podoby vhodnej na krátke hranie na mobilnom zariadení.

Súčasťou bol rozsiahly systém výbavy, vylepšovania a získavania nových predmetov. Práve ten sa stal aj hlavným terčom kritiky. Progres bol bez platenia pomalý a hra výrazne využívala mikrotransakcie, časové obmedzenia a opakované hranie rovnakého obsahu.

Napriek profesionálnemu spracovaniu si Mighty DOOM nedokázal vybudovať dostatočne stabilnú komunitu. Po zatvorení štúdia Alpha Dog Games bolo oznámené aj ukončenie hry. Servery boli vypnuté v roku 2024 a titul zmizol z digitálnych obchodov.

Mighty DOOM tak zostal krátkodobým experimentom, ktorý ukázal flexibilitu značky, no zároveň potvrdil, že jej hlavné publikum stále očakáva predovšetkým veľké akčné hry pre PC a konzoly.

Obsah a ukončenie:

• Pravidelné sezónne udalosti a tematické aktualizácie
• Nové skiny, zbrane a vylepšenia výbavy
• Ukončenie prevádzky a vypnutie serverov v roku 2024

 

DOOM: The Dark Ages (2025) - PC, PS5, Xbox Series X/S - priemer recenzií 84 % (recenzia 9.5)

Po futuristickej brutalite v DOOM Eternal sa id Software rozhodli neísť ďalej, ale späť - DOOM: The Dark Ages je prequel a zároveň výrazná odbočka v hrateľnosti. Séria sa vracia do stredovekej éry planéty Argent D'Nur, kde Doom Slayer ešte nie je božským mýtom, ale žoldnierom v službách Maykrov. Príbeh tentoraz zohráva omnoho väčšiu úlohu - hra ponúka 22 rozsiahlych levelov s množstvom prestrihových scén, vedľajších úloh a zrad, ktoré pridávajú postavám motiváciu a svetu hĺbku. Prvýkrát v histórii série vidíme Slayerovu tvár a počujeme jeho hlas.

Hrateľnosť je síce stále rýchla, ale pôsobí ťažkopádnejšie a „uzemnenejšie“. Slayer je teraz doslova stredoveký tank, vybavený štítom, kušou (predchodca BFG) a množstvom zbraní zameraných na boj zblízka. Súboje sú viac taktickejšie, často pripomínajú až bullet hell alebo soulslike situácie, v ktorých je správne načasovanie obrany a parry útokov kľúčové. Výrazne sa zmenil aj systém mobility - z vertikálneho lietania Eternalu sa prechádza k výťahom, jump padom a lezeniu po stenách.

Okrem klasických stretnutí s hordami démonov ponúka hra aj jazdu na kybernetickom drakovi s guľometmi, súboje z kokpitu mechu, či hybridné levely prepínajúce medzi štýlmi. Vylepšený je tiež progres - systém upgradov zbraní a schopností je jednoduchý, ale účinný, a každý nový prvok prichádza v správnom tempe.

Aj keď soundtrack už nie je dielom Micka Gordona, metalový tón a zvukový dizajn sú silné a podporujú temnú atmosféru. Vizuálne ide o výrazný posun - hra používa nový renderovací systém, pridáva path tracing na PC a beží plynulo aj pri veľkých bitkách v otvorených leveloch.

Technologickým základom sa stal engine idTech8. Umožnil vytvárať väčšie prostredia, zobrazovať početnejšie skupiny démonov a rozšíriť fyzikálne aj vizuálne efekty. Hra využíva hardvérovo akcelerovaný ray tracing a zachováva vysokú snímkovú frekvenciu aj počas rozsiahlych bojov. PC verzia neskôr dostala aj podporu path tracingu a technológií zameraných na rekonštrukciu ray tracingových efektov. Tie ďalej zlepšili osvetlenie, tiene a odrazy, no zároveň výrazne zvýšili nároky na grafickú kartu.

Revelations

Príbeh základnej hry teraz rozšírila expanzia DOOM: The Dark Ages | Revelations. Zranený a zradený Slayer sa ocitá v zamrznutom očistci, kde musí čeliť vlastnej minulosti a nájsť cestu späť na slobodu. Rozšírenie prinieslo šesť rozsiahlych úrovní prepojených centrálnou oblasťou Purgatory, nové tajomstvá, náročnejšie hádanky a ďalších nepriateľov vrátane Warlocka a mechanických bojovníkov Buzzsaw. Vrátili sa aj známi démoni, medzi nimi Arch-Vile.

Najväčšou novinkou sa stal Chain Spear, reťazová kopija, ktorú môže Slayer vrhať do nepriateľov a následne sa k nim vysokou rýchlosťou pritiahnuť. Zbraň rozšírila možnosti pohybu, boja aj prekonávania prostredia a priniesla agresívnejší štýl pripomínajúci časť mobility z DOOM Eternal. Revelations pridalo aj nové záverečné výzvy a Master Arenas, ktorých dokončením sa odomyká ďalší obsah pre Ripatorium 3.0 vrátane nových arén, démonov a plne vylepšenej výbavy.

 

Pozrime sa, ako sa postupne vyvíjal dizajn príšer: