História Doom série

Keď sa povie DOOM, každý fanúšik akčných hier si okamžite vybaví démonov, brokovnicu a adrenalínom nabitú rýchlu akciu. Ale DOOM je viac ako len séria hier – je to kultúrny fenomén a technologický míľnik, ktorý písal časť histórie herného priemyslu. Vznikol v id Software, malej americkej firmy, ktorá začiatkom 90. rokov doslova založila žáner fps 3D hier.

Všetko sa začalo hrou Wolfenstein 3D v roku 1992, ktorú mnohí považujú za praotca moderných 3D FPS. Priniesla fps pohľad, plynulý pohyb v priestore a hlavne textúry v prostredí. No až DOOM o rok neskôr túto formulu zdokonalil – pridal rýchlejšiu akciu, silnejšie zbrane, lepší engine s výškovými rozdielmi a aj multiplayer, ktorý navždy zmenil spôsob, ako sa hry hrali v komunite.

DOOM sa stal revolúciou – nielen technologicky, ale aj kultúrne. Spustil vlnu takzvaných „doom-klonov“, inšpiroval celú generáciu vývojárov a odštartoval dlhú cestu série, ktorá pokračuje dodnes. Od pixelových chodieb plných démonov cez temné horory DOOM 3 až po novodobý reštart v DOOM (2016) a DOOM Eternal – a najnovšie až po stredoveký prequel DOOM: The Dark Ages.

Ak si pamätáte dostal aj jeden film, ktorý ponúkol určitý základ značky, aj keď nevyužil potenciál. Možno neviete, ale vyšiel  aj komiks a niekoľko kníh.

DOOM (1993) - PC - priemer recenzii 83%  (recenzia na Doom I a II - 9.5)

DOOM vyšiel 10. decembra 1993 a okamžite spôsobil revolúciu. Nešlo len o ďalšiu akčnú hru – išlo o technický, dizajnový a kultúrny prelom. Vznikal v čase, keď John Carmack pracoval na novom engine, zatiaľ čo zvyšok id Software dokončoval Spear of Destiny, rozšírenie pre Wolfenstein 3D. Výsledkom bol takzvaný „DOOM engine“ (technicky nazývaný id Tech 1), ktorý ponúkol množstvo dovtedy nevídaných možností – šikmé steny a plošiny, zdvíhajúce sa a klesajúce podlahy, efekty svetla a tieňa, variabilné nasvietenie stien, stereo zvuk a plynulý pohyb v priestore. Išlo o generačný skok v 3D FPS žánri. Aj keď engine bol v tej dobe ešte len "2.5D" so simuláciami 3D priestoru.

Príbeh bol jednoduchý: hráč sa ujíma postavy neznámeho vesmírneho mariňáka, ktorý je poslaný na Mars ako trest za neposlušnosť voči nadriadeným. Zdanlivo rutinná misia sa však rýchlo mení na boj o prežitie – brány do pekla sa otvoria na mesiacoch Phobos a Deimos a hráč musí zastaviť démonickú inváziu, ktorá ohrozuje Zem. John Carmack čerpal inšpiráciu z filmov Alien a Evil Dead II a túto estetiku spojil do jedinečného mixu sci-fi a démonickej brutality. Dokonca aj samotný názov "DOOM" pochádza z filmu The Color of Money, kde postava Toma Cruisa na otázku „Čo to tam máš?“ odpovie jednoducho: „Doom.“ 

Zaujímavosťou je, že pôvodný návrh hry od Toma Halla bol oveľa ambicióznejší – s bohatším príbehom, viacerými postavami a hlbšou interakciou. Carmack však tieto nápady zamietol v prospech priamočiareho, intenzívneho akčného štýlu. „Príbeh v hre je ako príbeh v pornofilme – očakáva sa, že tam nejaký je, ale nie je dôležitý,“ znela Carmackova známa veta.

Aj keď bola kampaň ikonická, skutočnú revolúciu spôsobil multiplayer. DOOM prakticky vytvoril Deathmatch režim - teda boj každého proti každému na body a čas. Hráči sa mohli opakovane respawnovať, objekty na mapách sa obnovovali a začali sa formovať prvé pravidlá multiplayerového FPS hrania. Tento základ sa neskôr rozšíril v sérii Quake a ovplyvňuje žáner dodnes.

Úspech DOOM bol tak obrovský, že údajne vo viacerých kanceláriách Microsoftu zamestnanci hrávali práve túto hru. Bill Gates dokonca zvažoval kúpu id Software. Krátky čas po vydaní bola DOOM nainštalovaná na viac PC než samotný Windows 95.

Ďalšie verzie:

• The Ultimate DOOM (1995) – pridáva štvrtú epizódu Thy Flesh Consumed
• DOOM Classic (2009) – port pre iOS
• DOOM (Unity port) (2019) – multiplatformová reedícia s podporou modov
• Po PC verzii nasledovali porty na prakticky všetky platformy

DOOM II: Hell on Earth (1994) -  PC - priemer 83%  (recenzia na Doom I a II - 9.5)

Pokračovanie pôvodného DOOM prinieslo presne to, čo si fanúšikovia želali – viac všetkého. Hráč sa po udalostiach z Phobosu a Deimosu vracia na Zem, ktorá je už z veľkej časti zničená a ovládaná démonmi z pekla. Jeho úlohou je otvoriť cestu pre evakuáciu ľudstva a napokon vstúpiť do samotného pekla, kde zlikviduje hlavného veliteľa invázie – Icon of Sin.

DOOM II síce neprišiel s novým enginom (naďalej beží na modifikovanom id Tech 1), ale priniesol množstvo herných noviniek. Úrovne boli podstatne komplexnejšie, vertikálne prepracovanejšie a s dôrazom na otvorenejší dizajn. Autori sa nesústredili len na koridory, ale experimentovali s bludiskami, mestskými priestormi, nástrahami a skriptovanými pascami. Pribudlo 8 nových typov nepriateľov vrátane dnes už ikonických Arch-Vile, Revenant či Mancubus.

Najväčším prírastkom do arzenálu bola bezpochyby Super Shotgun – dvojhlavňová brokovnica, ktorá sa okamžite stala najobľúbenejšou zbraňou série. Jej pomalšie tempo vynahradzovala zdrvujúca sila, a spolu s novými typmi démonov vytvárala strategickú rovnováhu v bojoch.

Zaujímavé je, že DOOM II vyšiel len o necelý rok neskôr ako pôvodná hra. Vtedy bol vývoj veľmi rýchly a jednoduchý a tu si hra zachovala aj rovnaký technologický základ, no dizajnovo pôsobil ako výrazný posun vpred. Práve DOOM II sa stal základom pre komunitné módy a mapy – WAD súbory ako Alien Vendetta, Requiem, Memento Mori či Scythe vznikali primárne pre tento diel.

Aj keď sa DOOM II často považuje za "iba rozšírenie", bol samostatnou hrou s 32 levelmi, výraznejšou obťažnosťou a hernými prvkami, ktoré ovplyvnili celú FPS scénu. Jeho popularita bola taká veľká, že bol komerčne úspešnejší než jednotka.

Ďalšie verzie:

• Master Levels for DOOM II (1995) – oficiálne rozšírenie s 21 mapami od nezávislých autorov
• No Rest for the Living (2010) – bonusová kampaň v BFG edícii
• DOOM (Unity port) (2019) – multiplatformová reedícia s podporou modov
• Rovnako ako prvá hra aj Doom II dostal množstvo portov.

Final DOOM (1996) - PC, PS

Final DOOM obsahoval dve nové kampane vytvorené nezávislými tímami: TNT: Evilution a The Plutonia Experiment. Hoci používal rovnaký engine ako DOOM II, bol oveľa náročnejší a často cielený na hardcore hráčov. Plutonia bola známa svojimi brutálnymi pascami a nepriateľmi.

Hra nevznikla priamo v id Software, ale bola vydaná oficiálne a vníma sa ako uzavretie „klasickej trilógie“. Stále používala rovnaký vizuálny štýl, ale ukázala, že komunitná tvorba môže dosiahnuť profesionálnu úroveň.

• Súčasť reedícií a balíkov (napr. DOOM 3: BFG Edition)
• Neskôr hra vyšla ako súčasť 2019 verzie ako doplnkový obsah

DOOM 64 (1997) - N64  (dojmy)

DOOM 64 bol vydaný exkluzívne pre Nintendo 64 v roku 1997 a často býva neprávom prehliadaný. Nejde o port pôvodných hier, ale o plnohodnotný nový diel vytvorený Midway Games v spolupráci s id Software. Hra nadväzuje na DOOM II a tematicky aj esteticky posúva sériu do temnejších, zlovestnejších polôh.

Úrovne boli kompletne nové, rovnako ako väčšina grafiky. Engine prešiel výraznou úpravou a atmosféra bola omnoho viac hororová – s temnejšími textúrami, ambientným zvukom a démonickým dizajnom. Hra priniesla aj novú zbraň Unmaker, ktorá sa stala kultovou. Aj keď išlo o konzolovú exkluzivitu, DOOM 64 si získal pevnú fanúšikovskú základňu.

Hra sa však až v roku 2020 ako remaster dostala aj na ďalšie platformy. Remaster priniesol hru vo vyššom rozlíšení, s moderným ovládaním a dokonca s úplne novou kampaňou ako epilóg ku DOOM (2016).

Expanzie a verzie:

• DOOM 64 Remaster (2020) – PC, PS4, Xbox One, Switch (neskôr PS5, Series X/S)
• Obsahuje novú kampaň The Lost Levels, ktorá prepojuje hru s rebootom DOOM (2016)

DOOM RPG (2005)  Java ME, iOS

DOOM RPG bol nečakaný experiment – prerobenie akčnej hry na ťahové RPG určené pre mobilné telefóny. Hráč sa pohyboval po štvorcovej mriežke z pohľadu prvej osoby, pričom každý krok či útok bol jedným ťahom. Hra bola prekvapivo zábavná, obsahovala vtipy, zbrane z klasiky a nový systém schopností.

Vývojári zo Fountainhead Entertainment (neskôr súčasť id Mobile) vytvorili niečo, čo by nikto od DOOM neočakával – ale fungovalo to. Hra bola dostupná na Java ME a neskôr iOS, čím sa DOOM adaptoval na úplne nové prostredie.

DOOM 3 (2004) PC, Xbox - priemer 87% (recenzia 9.3)

Po desiatich rokoch od vydania pôvodného DOOM prišla úplne nová vízia série. DOOM 3 bol nie len technologickým reštartom, ale aj príbehovým rebootom, ktorý sa zameral na temnú, pomalú a hororovú atmosféru. Bežal na id Tech 4 engine, ktorý bol v čase vydania prelomový – priniesol dynamické osvetlenie, realtimeové tiene, bump mapping a interaktívne prostredie, čo spolu vytváralo dovtedy nevídaný vizuálny dojem. Zaujímavosťou boli interaktívne obrazovky a terminály v hre, ktoré hráč mohol priamo ovládať ako súčasť herného prostredia.

Príbeh bol zasadený do roku 2145, na základňu UAC na Marse, kde prebieha výskum teleportácie a biologických experimentov. Výsledkom experimentov je otvorenie portálu priamo do pekla a následná invázia démonov. Hráč sa ocitá v úlohe nového technika, ktorý ako jediný dokáže katastrofu zastaviť. Hra sa viac než k rýchlej akcii priklonila k hororu, napätiu a izolácii – s limitovanou muníciou, pomalším tempom a veľmi stiesnenými chodbami, ktoré umocňovali pocit klaustrofóbie. Bol to odskok od štandardnej Doom série.

Jedným z najdiskutovanejších prvkov bol fakt, že hráč nemohol súčasne držať zbraň a baterku – musel medzi nimi prepínať, čo vytváralo napäté situácie v úplnej tme. Tento dizajnový prvok rozdelil fanúšikov, ale v rámci survival hororu plnil presne svoj účel.

Multiplayer v základnej verzii umožňoval zápasy pre 4 hráčov, klasicky v režimoch Deathmatch a Team Deathmatch. Neskôr sa multiplayer rozšíril.

Ďalšie verzie a rozšírenia:

• Resurrection of Evil (2005) – oficiálna expanzia s novými zbraňami a bossmi (recenzia 8.0)
• DOOM 3: BFG Edition (2012) – remaster s vylepšeniami + DOOM 1 a 2
• Neskôr porty na Xbox, PS3, Xbox 360, PS4, Switch

DOOM Resurrection (2009)  iOS

DOOM Resurrection bol originálny iOS spin-off postavený na engine DOOM 3, no s hrateľnosťou typu on-rails shooter. Hráč sa nemohol voľne pohybovať, len mieriť a strieľať počas automatického pohybu. Hra bola krátka, ale technicky pôsobivá na dané mobilné pomery.

Zaujímavosťou je, že išlo o príbehový vedľajší diel zasadený do udalostí DOOM 3, so znovu použitými modelmi a zvukmi. Aj keď hrateľnosť bola výrazne zjednodušená, priniesla DOOM atmosféru do mobilného prostredia elegantne.

DOOM II RPG (2009) Java ME, iOS

Pokračovanie mobilného RPG konceptu, ktoré pridalo viac obsahu, zbraní a nepriateľov. Hráč si mohol vybrať z viacerých postáv a príbeh bol tentoraz ešte šialenejší, kombinujúc DOOM, Quake a science fiction prvky. Humor, technológie a démoni – všetko v ťahovom systéme na tlačidlové telefóny.

Hra uzavrela mobilnú RPG trilógiu (ktorá začala so Orcs & Elves) a bola posledným výraznejším mobilným výletom série pred nástupom moderných portov a remakov.

DOOM (2016) PC, PS4, Xbox One, Switch -  priemer 85%  (recenzia 9.0)

Po dlhšej odmlke sa DOOM v roku 2016 vrátil – nielen ako nová hra, ale ako plnohodnotný reštart celej série. Trvalo to takmer desať rokov od posledného veľkého dielu (DOOM 3), pričom vývoj „štvorky“ bol veľmi turbulentný. Pôvodný projekt, známy ako „DOOM 4“, mal byť lineárnejší, temnejší a viac príbehový, s inšpiráciou v Call of Duty. No kvôli negatívnym interným ohlasom bol vývoj niekoľkokrát reštartovaný. Projekt sa ocitol v slepej uličke, štúdio id Software sa takmer rozpadlo, a až s nástupom nových ľudí a víziou návratu ku koreňom sa projekt znova oživil.

Finálna verzia DOOM (2016) bola návratom k tomu, čo hráči milovali – rýchla, brutálna, nespútaná akcia v uzavretých arénach plných démonov. Tentoraz sa hráč opäť ocitá na Marse, kde korporácia UAC otvorí bránu do Pekla. V centre deja stojí Doom Slayer, prebudený z kryospánku a odhodlaný zničiť všetko, čo sa pohne. Príbeh bol prítomný, ale decentne podaný – väčšina hráčov si mohla užívať hrateľnosť bez toho, aby museli čokoľvek čítať.

Hra bežala na novom id Tech 6 engine, ktorý síce nepriniesol globálnu technologickú revolúciu ako jeho predchodcovia, ale výborne škáloval výkon, podporoval vysoké FPS a výborne fungoval aj na stredne výkonnom hardvéri. Vizuál bola výrazný, krvavá a plná metalovej estetiky. Animácie glory killov pridali bojom rytmus a zároveň fungovali ako mechanizmus na dopĺňanie zdravia.

Autori pridali aj bohatý arzenál klasických zbraní, vylepšiteľné schopnosti, runy, kombá a extrémne dynamický pohyb, kde bola státie smrť. Levely boli premyslené, plné skrytých oblastí, easter eggov a nostalgických referencií. Boli tu aj tajné retro úrovne v štýle DOOM z 1993, ktoré si hráči mohli nájsť počas kampane.

Multiplayer sa síce snažil konkurovať moderným FPS hrám, no hráči ho rýchlo opustili. Aj keď ponúkal niekoľko zaujímavých mechaník (napr. možnosť transformovať sa na démona), neudržal dlhodobo pozornosť. Hra obsahovala aj SnapMap – jednoduchý editor máp, v ktorom si mohli hráči vytvárať vlastné levely bez znalosti skriptovania. Aj ten však časom upadol do zabudnutia kvôli svojmu limitovanému systému.

Celkovo však kampaň DOOM (2016) opäť ukázala, že staré FPS hodnoty – rýchlosť, pohyb, brutalita a zábava – majú v modernej dobe stále svoje miesto.

Ďalšie rozšírenie a verzie:

• Multiplayer DLC balíky – Unto the Evil, Hell Followed, Bloodfall
• DOOM (2016) Deluxe Edition – zahŕňala všetky MP DLC
• Plus ďalšie porty, teraz aj na Switch.

DOOM Eternal (2020) PC, PS4, PS5, Xbox One, Xbox Series X/S, Switch - 88% - (recenzia 9.0)

Po úspešnom reštarte série DOOM (2016) prišlo v roku 2020 pokračovanie s podnázvom Eternal, ktoré výrazne rozšírilo hrateľnosť, rozsah aj príbehové pozadie hry. Hráč sa opäť ujíma postavy Doom Slayera, tentoraz už nie len ako zúrivého zabijaka démonov, ale ako mýtickej bytosti, ktorej minulosť, pôvod a účel začínajú vystupovať do popredia.

Hrateľnosť zostala verná svojmu jadru – rýchlej, brutálnej a rytmickej akcii, kde musí hráč kombinovať glory killy, plameňomet, motorovú pílu a rôzne zbrane tak, aby si neustále dopĺňal zdravie, náboje a brnenie. Pribudli však nové schopnosti – dash (úskok), double jump, hák pripojený k brokovnici (Meat Hook), a nové nástroje ako ramenný granátomet či ťažký meč Crucible. Tieto prvky výrazne prehĺbili bojovú stratégiu, čím sa Eternal stal ešte viac zručnostne náročnou hrou.

Na rozdiel od predchodcu je tentoraz úroveň RPG prvkov hlbšia – vylepšovanie zbraní, schopností, run a modifikácií má viaceré úrovne a vyžaduje strategické rozhodovanie. Pribudli vedľajšie výzvy, bonusové misie a skryté bossfighty, ktoré predlžujú hernú dobu a motivujú k prieskumu.

Zmenil sa aj koncept hlavného rozhrania hry – z orbitálnej pevnosti Fortress of Doom si hráč vyberá ďalšie misie a môže tam upravovať výbavu, skúmať tajomstvá či otvárať zamknuté oblasti. Tento „hub“ vytvára pocit väčšieho sveta, ktorý neustále reaguje na Slayerove činy. Levely sú vertikálnejšie, členitejšie a často kombinujú parkourové sekcie s klasickými súbojmi.

Príbeh nadväzuje na predchádzajúcu hru, ale tentoraz ho id Software rozšírili – Slayerova minulosť, vojna medzi rasami Maykrov, Sentinelov a invázia na Zem tvoria komplexný naratív, podaný cez kódexy, animácie aj cutscény. Mnohí hráči boli prekvapení, ako hlboká sa séria zrazu stala, a hoci bola hlavná línia stále voliteľná, poskytla kontext a motiváciu.

Veľkým lákadlom bol aj návrat Micka Gordona ako skladateľa – jeho metalový soundtrack opäť dodal adrenalín a rytmus každému súboju. Basy, riffy a brutálne perkusie sa stali neoddeliteľnou súčasťou zážitku.

Rozšírenia:

• The Ancient Gods – Part One (2020)
• The Ancient Gods – Part Two (2021)
• DOOM Eternal: Deluxe Edition – obsahovala oba DLC + kozmetiku

Mighty DOOM (2023) - mobily - priemer 72% (recenzia 5.0)

Mighty DOOM bol pokusom štúdia Bethesda a id Software rozšíriť značku DOOM na mobilný trh. Išlo o free-to-play akčný roguelite zhora, v ktorom hráč ovládal tzv. Mini Slayera – kreslenú, karikatúrnu verziu legendárneho hrdinu. V jednoduchom systéme, inšpirovanom hrami ako Archero, sa hráč pohyboval cez vlny démonov, zastavoval sa na streľbu a vylepšoval svoje schopnosti medzi úrovňami.

Hra síce zachovávala základné prvky DOOM DNA – glory killy, známe zbrane, bossov a démonov – no s odľahčeným vizuálom, ktorý bol výrazne „casual“. Hráči mohli zbierať výbavu, získavať upgrady a zúčastňovať sa eventov a sezón.

Cieľom bolo osloviť širšie mobilné publikum, ale napriek profesionálnemu spracovaniu si titul nezískal dostatočne stabilnú komunitu. Kritika smerovala najmä na agresívne mikrotransakcie, pomalý progres bez platenia a repetitívnu hrateľnosť.

Bethesda titul v roku 2024 ticho zrušila – servery boli vypnuté a hra odstránená z obchodov. Mighty DOOM tak skončil ako krátkodobý experiment, ktorý síce ukázal flexibilitu značky, ale potvrdil, že DOOM je doma najmä na PC a konzolách.

Expanzie a verzie:

• Hra dosala menšie sezónne eventy a skin packy
• Pravidelné aktualizácie do jesene 2023
• Zrušený v roku 2024 – servery boli vypnuté, hra stiahnutá z obchodov

DOOM: The Dark Ages (2025) PC, PS5, Xbox Series X/S -  84% - (recenzia 9.5)

Po futuristickej brutalite v DOOM Eternal sa id Software rozhodli neísť ďalej, ale späť – DOOM: The Dark Ages je prequel a zároveň výrazná odbočka v hrateľnosti. Séria sa vracia do stredovekej éry planéty Argent D'Nur, kde Doom Slayer ešte nie je božským mýtom, ale žoldnierom v službách Maykrov. Príbeh tentoraz zohráva omnoho väčšiu úlohu – hra ponúka 22 rozsiahlych levelov s množstvom prestrihových scén, vedľajších úloh a zrad, ktoré pridávajú postavám motiváciu a svetu hĺbku. Prvýkrát v histórii série vidíme Slayerovu tvár a počujeme jeho hlas.

Hrateľnosť je síce stále rýchla, ale pôsobí ťažkopádnejšie a „uzemnenejšie“. Slayer je teraz doslova stredoveký tank, vybavený štítom, kušou (predchodca BFG) a množstvom zbraní zameraných na boj zblízka. Súboje sú viac taktickejšie, často pripomínajú až bullet hell alebo soulslike situácie, v ktorých je správne načasovanie obrany a parry útokov kľúčové. Výrazne sa zmenil aj systém mobility – z vertikálneho lietania Eternalu sa prechádza k výťahom, jump padom a lezeniu po stenách.

Okrem klasických stretnutí s hordami démonov ponúka hra aj jazdu na kybernetickom drakovi s guľometmi, súboje z kokpitu mechu, či hybridné levely prepínajúce medzi štýlmi. Vylepšený je tiež progres – systém upgradov zbraní a schopností je jednoduchý, ale účinný, a každý nový prvok prichádza v správnom tempe.

Aj keď soundtrack už nie je dielom Micka Gordona, metalový tón a zvukový dizajn sú silné a podporujú temnú atmosféru. Vizuálne ide o výrazný posun – hra používa nový renderovací systém, pridáva path tracing na PC a beží plynulo aj pri veľkých bitkách v otvorených leveloch.

Pozrime sa, ako sa postupne vyvíjal dizajn príšer: