Gunmetal

Alebo čo vznikne, keď ocko Transformer a mamička Mech majú dieťatko.
Tak odpoveď na túto zložitú otázku z oblasti genetiky nám poskytne hra Gunmetal, ktorú na monitory počítačov v roku 2005 priniesla spoločnosť YETI Studios.

Úvod do diania a príbeh...teda príbeh?
Hra vás posadí do cockpitu 10 metrového roboto-lietadla a vtiahne do vojny medzi...medzi...no medzi 2 armádami. Moje váhanie, ako označiť súperiace strany je spôsobené naprosto nulovým príbehom, ktorý hra poskytuje. Celkovo uvidíte až 3 animované sekvencie: logo YETI Studios, celkom dobré intro, ktoré navnadí a trošku predvedie, čo váš stroj dokáže, ale nenapovie vôbec nič o dôvode konfliktu a outro, ktoré je absolútne úbohé a bez najmenšej satisfakcie za oddreté hodiny pri hraní tejto hry. Hra vás len posúva od misie k misii, kde pred začiatkom každej otrasný hlas povie pár slov o situácii a aké sú vaše úlohy, potom prejdete k vyzbrojovaniu a hra sa začne.

Výstroj a výzbroj
Vaša výstroj sa skladá z jedinej veci – vášho Mecha, ktorý sa dokáže pretransformovať na stíhačku (spočiatku super originálne, ale asi tak od 3. misie sa takmer vytratí potreba, ba aj možnosť hrať inak, ako vo forme stíhačky, čím potenciál vyznieva do stratena). V oboch svojich formách máte k dispozícii rovnaký počet zbraní, ale iný druh. V prvej misii začínate iba so základnými kanónmi, ktoré majú nevyčerpateľnú muníciu, po každej ďalšej misii dostanete po jednej zbrani do oboch foriem Mecha. Postupne sa vám zaplnia všetky 4 zbraňové podvesy a v posledných misiách si budete vyberať z 3 rôznych zbraní do každého z nich. Zbrane sú delené do týchto kategórií: pre lietadlo kanóny, 2 druhy rakiet, a bomby a pre robota kanóny, rakety, zbrane na väčšie územie a veľmi silné zbrane s malým množstvom nábojov (resp. veľkým množstvom nábojov ale obrovskou kadenciou, takže ich tak, či tak miniete veľmi rýchlo).

Nepriatelia a spojenci
Keďže je Gunmetal čistou arkádovou strieľačkou útočí na vás takmer nepretržite obrovské množstvo nepriateľov a to či už pozemné vojsko (pešiaci, tanky, malé roboty), letectvo (stíhačky, bombardéry, malé eskortné lietadlá, materské lietadlové lode a bojové krížniky), alebo strážne raketové a laserové veže. Okrem tohto množstva protivníkov budete mať v niektorých misiách za úlohu zneškodniť odpaľovacie rampy, radary, či celé vojenské základne. Rôznorodosť jednotlivých cieľov je teda na vcelku dobrej úrovni.
Vám k úspechu dopomáha zopár vrtuľníkov, nejaké transportéry, ktoré musíte eskortovať, tanky, pechota a hlavne veža na dopĺňanie energie, ktorá je vlastne váš jediný schopný spojenec a treba si ju chrániť ako oko v hlave.

Misie
Misií je v hre celkovo 14, ich náplň väčšinou spočíva v zničení všetkého nepriateľského, čo sa hýbe, pričom podpora zo strany vašich spojencov je minimálna. Tento fakt prispieva k prehnanej obtiažnosti mnohých misií, kedy budete nútení opakovať ich aj 20x, aby ste našli správny postup. Keďže autori zrejme pochopili, že 14 misií „znič všetko živé“ by hráčov veľmi rýchlo omrzelo, pridali aj 2 eskortné misie, a niekoľko misií na zničenie konkrétnych cieľov (základňa, odpaľovacie rampy, bojový krížnik...).

Grafika, zvuky, hudba
Opäť si na záver nechávam tieto herné vlastnosti. Grafika je na dobrej úrovni. Nie je to však nič oslnivé, ale spĺňa svoj účel, len okolitá krajina je pomerne nevýrazná (okrem stromov a skál nič). Ku zvukom žiadne námietky, počuť vlastne len streľbu, výbuchy, hlas toho vášho veliteľa a ženský hlas, ktorý vám oznámi, že sa vám rozpadá stroj, ak ste dostali príliš veľa zásahov. Celú hru som si všimol iba 2 melódie – jednu v menu, jednu v hre, čiže soundtrack ku Gunmetalu by sa hádam zmestil aj na disketu . Ale verte mi...nechceli by ste ho.

Výsledok
Koncom recenzie by som už len v stručnosti zhrnul svoje pocity z hrania. Je evidentné, že cieľom autorov nebolo vytvoriť špičkový titul, ktorý by sa bil o prvenstvo v súťaži najlepšia hra roku, ale skôr len pokus o vytvorenie hry na odreagovanie sa. Som si istý, že svojich priaznivcov si bezpochyby našla, jej absencia príbehu, vysoko nadpriemerná obtiažnosť a celkovo lacný dojem mi však nedovolia hodnotiť ju nadpriemerne. Pre priaznivcov obrovských robotov jasná voľba, pre ostatných zábava na týždeň, lebo po jednom prejdení sa už len v prípade veľkých herných suchot donútite zopakovať si túto odyseu.