Legacy of Kain: Soul Reaver

Táto hra bola vydaná pred peknou riadkov rokov. Konkrétne myslím že v roku 1999 eidosom a jedná sa tu o štýl Tomb Raider zmiešaný s Dynasty Warior. Príbeh tu veľmi nebudem rozoberať, nakoľko ide o pentalógiu hier ktoré majú všetky hlavičku Legacy of kain a vyšli v tomto poradí: Blood omen, SR 1, SR 2, Blood omen 2 a Defiance. Ale aspoň trochu sa vyjadrím k tomuto dielu. V podstate ide o to, že upír Kain, vládca nosgothu oživil rytiersky rád, ktorí s ním v minulosti bojoval do podoby upírov a tí mu slúžia a sú jeho pobočníci. Kain už vládne mnoho rokov a tak sa postupne on a aj jeho „synovia“ vyvíjajú, získavajú nové schopnosti, či už po psychickej, alebo fyzickej stránke. Najprv sa vyvinul Kain a až o pár rokov ostatný. Lenže Raziel sa dovolil vyvinúť sa skôr, konkrétne mu narástli krídla Čo sa Kainovi veľmi nepáčilo, tak mu strhol z krídiel kosti a hodil ho do obrovského vodného víru. No nakoľko upírom voda nerobí dobre, pôsobí na nich ako kyselina, tak v tomto mučivom objatí padal Raziel niekoľko storočí až na samé dno, až kým ho voda takmer úplne nezožrala. Oživil ho starý boh a stvoril z neho hltača duší. Stratil chuť na krv a z upíra sa stalo dačo viac. Vysával duše nepriateľom. No Raziel zistil že sa kúpal veľmi dlhú dobu a svet sa veľmi zmenil. K horšiemu. Dokonca aj upíry zmutovali do všelijakých strašných stvorení. Raziel sa rozhodol pomstiť Kainovi za to, čo mu spôsobil. Tak sa rozhodol najprv vyhľadať svojich bratov, bývalých členov rytierov, neskôr prisluhovačov Kainových. Aj ich našiel, ale tí neboli veľmi ochotní mu prezradiť kde sa Kain v súčasnosti nachádza, tak museli zomrieť, čo nebolo veľmi ľahké, nakoľko za stáročia zmutovali do obrovských a strašných stvorení - veeeeľmi zjednodušený príbeh.

No nad DX 10 sa veľmi zamýšľať nebudeme. Na dobu kedy hra vyšla má celkom slušnú grafiku. Hoci dnes sa nám to bude zdať smiešne. Ale také prechody do spektrálnej sféry vyzerajú veľmi pekne a aj niektoré efekty sú zaujímavé, napríklad prechádzanie sťaby duch cez mreže, alebo tieňová čepeľ v akcií. Ale táto hra sa nehrá kvôli grafike.

No najväčším mínusom hry je asi hrateľnosť. Stačí sa pozrieť – Eidos. Takže žiadnu podporu myšky nečakajte. A ani so šípkami to nieje žiadna výhra. Neviem, s joystickom som nehral, ale určite to tiež nebude veľmi oslnivé.

Samotná hra je veľmi zaujímavá, lebo sa tu pohybujete cez 2 svety. Spektrálni a reálny. V podstate spektrálni svet je svet duchov a mŕtvych. Toto je Razielov primárny svet, kde sa môže hocikedy vrátiť, alebo keď ho v normálnom zabijú. Je tu niekoľko rozdielov oproti normálnemu. Všetko vyzerá rozdielne, takže sa môžeme dostať aj tam, kde sa v normálnom svete nedá, môžeme prechádzať mrežami. Voda tu neexistuje, prosto zmizne...
Normálny svet – Tu sú v podstate všetci nepriatelia a Raziel tu trávi väčšinu času. Môže tu hýbať objektmi, čo v spektrálnom svete nemôže, používať kúzla, ale preniesť sa sem smie iba cez portály, ktorých je ale v spektrálnom svete dosť.
Nepriatelia nie sú veľmi rôznorodí. Teda, ak ideme po klanoch. Každý klan je niečím výnimočný. Okrem toho sa delia na ľudí a upírov, resp. nemŕtvych. Ľudí mám rád. Stačí do nich 2x buchnúť a doslova z nich vyletí dušička. Ale u nemŕtvych to nieje také ľahké. Môžete ho mlátiť akokoľvek dlho, ale nezabijete ho. Musíte použiť tzv. fatality. T.j. napr. nabodnutie, podpálenie, hodenie do vody, ohňa, roztrhanie soul reaverom. Až potom máte vystaráno. No veľa múdrosti nepobrali. Lebo stačí sa postaviť na slnko a tí n00bovia sami za vami vylezú a uškvaria sa. Takže AI tu nieje skoro žiadna. Hoci niektoré potvorky sú dosť zákerné. Navyše sa respawnujú, čo by bolo fajn, keby hra bola RPG na expy, ale nie je. Vylepšujete si tu síce postavu kúzlami a vecičkami z bossov, ale to je začiatok aj koniec. Hra je inak dosť lineárna a pravdepodobnosť že by ste sa dakde stratili je takmer nulová.

Záverom musím povedať že sa jedná o veľmi kvalitnú hru, ktorá sa nehrá kvôli grafike, ale kvôli príbehu, ktorí je prosto úžasný a nepustí vás, až kým ju nedohráte. Čo platí i o ostatných dieloch série Legacy of Kain. Jediným tŕňom v oku je hrateľnosť a spôsob saveovania. Hru si uložíte hocikedy, ale začínate vždy na začiatku a medzi miestami prechádzate pomocou brán, ktoré priebežne počas hry aktivujete. Ale jednoznačne len musím túto hru odporučiť si ju zahrať.

+ Príbeh!
+ pekné hororové prostredie
+ súboje

- Hrateľnosť
- grafika, ale to je diskutabilné