Max Payne |
PC
pridal mcross 10.7.2005 o 23:56 pod používateľské recenzie9.6
Payne. Max Payne. Prišiel som, aby som pomstil moju milovanú ženu a dieťa. Prišiel som, aby som ukázal tým bastardom, čo je to pain, teda bolesť. Aby pocítili, čoho je schopný policajt po prežitej neznesiteľnej bolesti a utrpení...
Max Payne však pred štyrmi rokmi prišiel na naše monitory aj pre niečo viac. Prišiel dokázať, že čakanie sa oplatilo, že vývojari z fínskej firmy Remedy splnili, čo sľúbili. Vytvorili hru, ktorá nenechá hráčov chladných, zanechá v nich príjemné a zároveň smutné pocity, pohltí ich svojou temnou atmosférou a pritom sa dá veľmi dobre hrať. A to je dôležité.
Keďže od vydania hry uplynuli už nejaké tie roky a nie je to neznáma hra, takmer všetci hráči vedia o čo ide. Detektív Max Payne príde domov z práce, ale hneď po prekročení prahu dverí zistí, že jeho život sa týmto dňom mení. K horšiemu. V dome nájde mŕtvu ženu a dieťa (asi dcéru) a aj ich vrahov. Toto je prvé preniknutie hráča do hry a zastrelením zopár ľudí sa Maxova krvavá púť začína. Po čase zistí, že títo chlapi boli členmi organizácie Aesir, ktorá má na svedomí okrem smrti Maxových najbližších aj ďalšie zločiny a Max vie, že ak má poskytnúť hráčovi plnohodnotný herný zážitok, musí svoju pomstu dokonať, vypátrať zámery Aesir-u a zneškodniť ich veliteľku, Nicole Hornovú. V ceste mu však stojí mnoho menších rýb, mafiánov, členov podsvetia, agentov a žiaľ aj skorumpovaní Maxovi kolegovia. To nasvedčuje, že sa stretávame s najlepším príbehom v akčnej hre.
Teda akcia sa môže začať a prvé čo si hráč všimne je grafika. Dnes sa už na tituly typu Far Cry a Half Life 2 nechytá, ale svojho času bola grafika na vysokej úrovni a tomu zodpovedali aj hardwarové nároky, ktoré boli vtedy vyššie ako inde. V súčasnosti sú už údaje typu: požadovaná RAM – 96 MB smiešne, ale to je práve dôvod, prečo si túto skvelú hru dnes môže zahrať takmer každý na maximálnych detailoch. A na to sa ešte vždy dá pozerať.
Snáď len v Maxovom dome uvidíte svetlé farby, vo všetkých ostatných úrovniach vysoko prevažuje sivá, tmavohnedá, béžová, tmavomodrá a čierna. Všetky outdoorové levely sa odohrávajú v nočnom New Yorku a preto pomenovanie tohto mesta ako Noir York City naň pasuje viac než dobre. Temná grafika sa spolu s vynikajúcimi zvukmi výrazne podpísala na nezabudnuteľnú atmosféru.
Zvuky a hudba sú celkovo dosť mrazivé, pričom zvuky zbraní sú realistické. Hudba je nevtieravá, jednoducho sa do hry hodí a behom hrania neovplyvňuje hráča. Len plač dieťaťa počas Maxovej nočnej mory trochu znepokojuje. V menu hraje hudobná slučka, ktorej melódiu si pamätám dodnes. Takú hudbu by som síce nikdy nepočúval, ale k tejto hre sa hodí. Je v tom počuť klavír a husle, takže sa nejedná o žiadnu rockovú pecku a myslím si, že autori hudbu vybrali dobre.
Dabing je takmer dokonalý. Maxa nadaboval profesionálny herec James McCaffrey a to dotvára filmový zážitok. Aj iné postavy, ako napríklad Nicole detektív Bravura, tajomný Alfred Woden, ruskí gangtri Vlad a Boris s typickým prízvukom sú dobre nadabovaní, ale to nie je pre hráčov také podstatné.
Podstatná je hrateľnosť a tá je veľmi vysoko najmä vďaka prvku, ktorý dnes využívajú viaceré hry, tzv. bullet-time. Spomalenie času, efektne vyzerajúca streľba, pomalé pády nepriateľov sa páčili mnohým hráčom. Alebo malá forma bullet-timu – Max sa vrhne na zem, počas pádu samopalom skosí troch agentov a keď vstane, je za pasážou, ktorú by inak neprekonal. Remedy prví prišli na to, že spomalenie času vyzerá dobre nielen v Matrixe, ale aj v hre. Iste, dnes sa bullet-time dočkal ďalších inovácií a efektov, ale Max ho predviedol prvýkrát a predviedol ho výborne. Bullet-time sa mohol aktivovať len ak boli presýpacie hodiny v rohu plné. Naplnili sa zabíjaním nepriateľov a teda skoro vžd boli plné .
Áno, nepriateľov bolo mnoho, ich umelá inteligencia síce nebola najlepšia, ale nepostrehol som v nej väčšie bugy. Na kosenie nepriateľských chlapíkov slúžili mnohé zbrane, napríklad slabá Beretta, o niečo lepší Desert Eagle, Ingram, ale najlepšie bolo, že Berettu a Ingram ste mohli mať naraz dve a vtedy sa ich vlastnosti záhadne zlapšili. Potom tu boli zbrane ako brokovnice, snajperka, raketomet a najlepšia zbraň – Colt Commando. Samopal s vysokým damage, vysokou presnosťou a dobrou kadenciou.
Savovať ste mohli na ľubovoľnom mieste koľkokrát ste chceli a to často malo za dôsledok, že hráči ukladali hru pre istotu každých päť minút.
Úrovne boli však lineárne a aj preto nerobilo problém Maxa dohrať za také dva dni. Extrémna krátkosť je najväčšou chybou hry, ale aj napriek nej sa jedná o takmer kultový titul, v ktorom je množstvo skvelej akcie od začiatu „amerického sna“ až po trpký koniec. Maxa môžem ešte aj dnes odporúčať každému hráčovi strieľačiek, ale aj tým, ktorí tento žáner obchádzajú. Neoľutujú.
Max Payne však pred štyrmi rokmi prišiel na naše monitory aj pre niečo viac. Prišiel dokázať, že čakanie sa oplatilo, že vývojari z fínskej firmy Remedy splnili, čo sľúbili. Vytvorili hru, ktorá nenechá hráčov chladných, zanechá v nich príjemné a zároveň smutné pocity, pohltí ich svojou temnou atmosférou a pritom sa dá veľmi dobre hrať. A to je dôležité.
Keďže od vydania hry uplynuli už nejaké tie roky a nie je to neznáma hra, takmer všetci hráči vedia o čo ide. Detektív Max Payne príde domov z práce, ale hneď po prekročení prahu dverí zistí, že jeho život sa týmto dňom mení. K horšiemu. V dome nájde mŕtvu ženu a dieťa (asi dcéru) a aj ich vrahov. Toto je prvé preniknutie hráča do hry a zastrelením zopár ľudí sa Maxova krvavá púť začína. Po čase zistí, že títo chlapi boli členmi organizácie Aesir, ktorá má na svedomí okrem smrti Maxových najbližších aj ďalšie zločiny a Max vie, že ak má poskytnúť hráčovi plnohodnotný herný zážitok, musí svoju pomstu dokonať, vypátrať zámery Aesir-u a zneškodniť ich veliteľku, Nicole Hornovú. V ceste mu však stojí mnoho menších rýb, mafiánov, členov podsvetia, agentov a žiaľ aj skorumpovaní Maxovi kolegovia. To nasvedčuje, že sa stretávame s najlepším príbehom v akčnej hre.
Teda akcia sa môže začať a prvé čo si hráč všimne je grafika. Dnes sa už na tituly typu Far Cry a Half Life 2 nechytá, ale svojho času bola grafika na vysokej úrovni a tomu zodpovedali aj hardwarové nároky, ktoré boli vtedy vyššie ako inde. V súčasnosti sú už údaje typu: požadovaná RAM – 96 MB smiešne, ale to je práve dôvod, prečo si túto skvelú hru dnes môže zahrať takmer každý na maximálnych detailoch. A na to sa ešte vždy dá pozerať.
Snáď len v Maxovom dome uvidíte svetlé farby, vo všetkých ostatných úrovniach vysoko prevažuje sivá, tmavohnedá, béžová, tmavomodrá a čierna. Všetky outdoorové levely sa odohrávajú v nočnom New Yorku a preto pomenovanie tohto mesta ako Noir York City naň pasuje viac než dobre. Temná grafika sa spolu s vynikajúcimi zvukmi výrazne podpísala na nezabudnuteľnú atmosféru.
Zvuky a hudba sú celkovo dosť mrazivé, pričom zvuky zbraní sú realistické. Hudba je nevtieravá, jednoducho sa do hry hodí a behom hrania neovplyvňuje hráča. Len plač dieťaťa počas Maxovej nočnej mory trochu znepokojuje. V menu hraje hudobná slučka, ktorej melódiu si pamätám dodnes. Takú hudbu by som síce nikdy nepočúval, ale k tejto hre sa hodí. Je v tom počuť klavír a husle, takže sa nejedná o žiadnu rockovú pecku a myslím si, že autori hudbu vybrali dobre.
Dabing je takmer dokonalý. Maxa nadaboval profesionálny herec James McCaffrey a to dotvára filmový zážitok. Aj iné postavy, ako napríklad Nicole detektív Bravura, tajomný Alfred Woden, ruskí gangtri Vlad a Boris s typickým prízvukom sú dobre nadabovaní, ale to nie je pre hráčov také podstatné.
Podstatná je hrateľnosť a tá je veľmi vysoko najmä vďaka prvku, ktorý dnes využívajú viaceré hry, tzv. bullet-time. Spomalenie času, efektne vyzerajúca streľba, pomalé pády nepriateľov sa páčili mnohým hráčom. Alebo malá forma bullet-timu – Max sa vrhne na zem, počas pádu samopalom skosí troch agentov a keď vstane, je za pasážou, ktorú by inak neprekonal. Remedy prví prišli na to, že spomalenie času vyzerá dobre nielen v Matrixe, ale aj v hre. Iste, dnes sa bullet-time dočkal ďalších inovácií a efektov, ale Max ho predviedol prvýkrát a predviedol ho výborne. Bullet-time sa mohol aktivovať len ak boli presýpacie hodiny v rohu plné. Naplnili sa zabíjaním nepriateľov a teda skoro vžd boli plné .
Áno, nepriateľov bolo mnoho, ich umelá inteligencia síce nebola najlepšia, ale nepostrehol som v nej väčšie bugy. Na kosenie nepriateľských chlapíkov slúžili mnohé zbrane, napríklad slabá Beretta, o niečo lepší Desert Eagle, Ingram, ale najlepšie bolo, že Berettu a Ingram ste mohli mať naraz dve a vtedy sa ich vlastnosti záhadne zlapšili. Potom tu boli zbrane ako brokovnice, snajperka, raketomet a najlepšia zbraň – Colt Commando. Samopal s vysokým damage, vysokou presnosťou a dobrou kadenciou.
Savovať ste mohli na ľubovoľnom mieste koľkokrát ste chceli a to často malo za dôsledok, že hráči ukladali hru pre istotu každých päť minút.
Úrovne boli však lineárne a aj preto nerobilo problém Maxa dohrať za také dva dni. Extrémna krátkosť je najväčšou chybou hry, ale aj napriek nej sa jedná o takmer kultový titul, v ktorom je množstvo skvelej akcie od začiatu „amerického sna“ až po trpký koniec. Maxa môžem ešte aj dnes odporúčať každému hráčovi strieľačiek, ale aj tým, ktorí tento žáner obchádzajú. Neoľutujú.
napísal mcross 10.7.2005
Páči sa mi!
9.6
MAX PAYNE