Fahrenheit (Indigo Prophecy)

Hry majú k filmom bližšie než si myslíme. Približujú sa k filmom či už technickým spracovaním, alebo bravúrne navodenou atmosférou. Pred rokom nás v tom len utvrdil titul od Quantic Dream, Heavy Rain. Herný režisér David Cage znovu ukázal že hry niesu len pre deti, ale aj pre dospelých. Žiadne zbesilé strieľanie a vyvražďovanie. Len neskutočne reálne podaný príbeh o obyčajných ľuďoch. Hra si získala srdcia hráčov okamžite. Mnohý si mysleli že hra je originálna a jediná svojho druhu. Nie je. Kedysi dávno vyšiel titul ktorý sa napriek kritike dostal tiež do sŕdc hráčov. Bol to titul ktorý Cagea dostal na výslnie. Bol to Fahrenheit.

Fahrenheit rozpráva príbeh mladého muža, Lucasa Kanea. Ten jedného dňa precitne na toaletách v reštaurácií, a na svoje zhrozenie zistí že spáchal ten najhorčín zločin - vraždu. Zabil muža, ubodal ho k smrti. No niečo nieje v poriadku. Lucas všetko videl, všetko cítil, no nemohol s tým nič robiť. Bol akoby paralyzovaný. Vystrašene odskakuje od muža a rozmýšľa čo s ním bude. Čo sa stane keď nájdu telo. Pôjde do väzenia a už sa z neho nedostane. Jediná možnosť je útek. 

Tu až dostáva vystrašeného Lucasa pod kontrolu hráč. Hra sa ovláda veľmi originálnym spôsobom. Všetku interaktivitu ktorú vykonáte budete robiť myškou. V tejto scéne napríklad musíte poumývať podlahu od krvi alebo sa umiť predtým ako opustíte toalety.Ďalej sú tu sekvencie ktoré vyžadujú neustále stláčanie dvoch tlačítok, aby sa vykonala interakcia. Napríklad odtiahnutie tela do kabínky aby ste ho ukryli. No a ešte známe stláčacie sekvencie. Sú ale prevedené ináč ako ich poznáme. V momente keď príde na rad táto sekvencia, objavia sa na obrazovke dva farebné krúžky rozdelené na štyri časti. Počas sekvencie musíte stlačiť tlačítko ktoré prislúcha danej farbe. Jednoduché keď to vidíte, ťažšie keď už musíte konať.  Farby sa totiž menia rýchlo a tak vznikajú dosť zložité kombinácie. Ale s trochou cviku to zvládne každý. 

Nanešťastie je hra plná týchto sekvencií takže si nemôžete užiť animácie. Práve animácie sú asi najlepšie zvládnuté v hre. Totiž počas vývoja hry bol použitý asi najpokročilejší mo-cap v tej dobe. Pohyby postáv sú zvládnuté na jednotku, či už v prestrihových animáciách ako počas hry. Výraz tváre presne vystihuje aktuálny stav postavy. Bohužiaľ hra nepozná lipsynch čo má za dôsledok trošku komické pohyby úst. Ale najviac kritizovanou časťou hry je práve grafika. Tá je naozaj zastaralá, čo nemúsi ale môže vadiť. Najmä textúry sú odfláknuté. A aby som bol úprimný ani modely postáv a objektov natom niesú lepšie. Všetko pôsobí kostrbate a kostnate. No aby som na grafiku len nekydal, grafikou treba pochváliť za do detailu vyšperkované prostredia. Navyše sú plne interaktívne.

Ďalším plusom hry sú zvuky. Kvalitný dabing a okolité zvuky robia svoje a vedia dokonale dotvoriť atmosféru aktuálneho ďiania. Ak sa odohráva smutná scéna, hudba naberie pohrebný nádych, ozvú sa husle a klavír. Ak hra zase naberie akčnejšiu atmosféru, začne naplno vyhrávať orchester, ktorý predvádza ako má vyzerať dynamická skladba. Odporúčam hru spustiť na kvalitnej zvukovej zostave.

Fahrenheit svojho času narobil poriadny rozruch, či už v dobrom alebo zlom slova zmysle. Hra síce zaostáva v technickom spracovaní, ale to vynahradzuje originálne ovládanie a mimoriadne silný príbeh ktorý nemajú ani tie najlepšie hollywoodske trháky. Ale jedno je isté. Fahrenheit priniesol revolúciu v hraní a ukázal nám, že hry dokážu byť neskutočne ľudské.