F.E.A.R. 2: Project Origin

FEAR patrí podľa mňa ku špičke FPS žánru, hlavne ak ide o single player. Svojou atmosférou a až mýtickým príbehom s epickými postavami ide o sériu, ktorej hry sú nabité momentmi, pri ktorých tuhne krv v žilách nejednému mladistvému hráčovi, keď rodičia o druhej ráno už dávno spia.  Priznám sa, že pri hraní prvého dielu a jeho datadisku (FEAR a FEAR: Extraction Point) som v určitých momentoch vstával zo sedačky, pričom mi adrenalín tlačil do úst výkrik z vydesenia a povzdych z potešenia. FEAR je hra, ktorú si dáte za odmenu a odmenení sa budete cítiť aj po jej dohraní, aspoň ja som sa tak cítil. Alma nie je veľmi šarmantná v pravom zmysle slova, ale to dievča vám nedá spať. Proste pravá od Mattela.

Sci-fi ladená atmosféra a odkrývanie súvislostí príbehu sú piliermi FEAR 2: Project Origin, ktoré robia hru atraktívnou. Scén, ktoré sa vašej postavy fyzicky dotknú aj nedotknú, je tu neúrekom a hororové napätie vám vsugeruje pocit, že na vás môže každú chvíľu čosi vyskočiť. A behá tu toho naozaj dosť. FEAR 2 pokračuje v tom, v čom mu úspešne predchádzal prvý diel. Všeobecne je AI nepriateľov na vysokej úrovni, tak isto ako ich diferenciácia. Organizované sily Replica si budú dávať navzájom povely, kryť sa a využívať k tomu i prostredie: stoly, regály, čo príde pod ruku. Jednotky sú rozmanitejšie ako v predošlých častiach- nájdeme tu základné typy, ale aj sniprov, či jednotky s bazookami, alebo neviditeľných ultra rýchlych zabijakov a z času na čas aj obrnené jednotky, do ktorých pár krát nasadneme sami; mimo organizovaných protivníkov na vás nabehnú i neúspešné pokusné subjekty projektu Harbinger (teda polonahí, šialení a škaredí mutanti), ktorí na vás budú útočiť štýlom „hit and run“, spredu i zozadu, alebo zombie v zdevastovanom meste postihnuté psychickým vplyvom hlavnej hrozby, Almy.

Ďalším pokrokom oproti predošlému FEARu je znížená sterilita prostredia: stiesnené kancelárske prostredia sa tu neopakujú už tak veľmi, dostaneme sa i do rôznych podzemných chodieb, do priestorov metra, ulíc mesta, aj do základnej školy. Väčšinou putujeme po vlastných, ale FEAR 2 tentokrát ponúka novú vec, a to kontrolu nad obrneným strojom mechom, alebo nad guľometom vozidla APC v niektorých misiách. Zážitok z ničenia sa pritom vyrovnáva pocitu 4ročného kazisveta nad zbúraným legom a ide o ďalší prvok, ktorý ťahá hru od linearity. Je pravda, že PO recykluje to, čo nás bavilo pri predošlých častiach, ale ide o opakovanie osvedčených postupov pri tvorbe atmosféry, ktoré sú obohatené o novinky. Design levelov síce neprináša nič originálne, narába však s nástrojmi, ktorými je séria známa: hra pracuje s ľakavými momentmi vsadenými do sekvencií, ktoré často vyústia do záverečného súboja okoreneného cut-scénou, pri ktorej máte možnosť sa stretnúť napr. aj s našou čiernovlasou Barbie.

Prosím vás, neviete, ako sa dostanem z tohto oddelenia?

Brutálne scény a súboje majú prívlastok 18+, no v koncepcii hry spĺňajú presne to, čo musia. Z prvého radu môžeme sledovať osud Almy a ďalších, zatiaľ čo hra postupne odokrýva čriepky príbehu a dáva hráčovi obraz o tom, čo sa vlastne stalo a v akej brynde to vlastne sme. Michael Becket, seržant jednotky Dark Signal (odnože Delta Force), má na začiatku hry za úlohu zaistiť osobu Genevive Aristide, generálnu riaditeľku firmy Armacham, ktorá vyvíja rôzne formy zbraní a neváha používať ani ľudské subjekty pre proces vývoja „psychických“ útočných síl. Postupom hry sa s Becketom dostávame do spleti udalostí okolo jedného z ústredných účastníkov experimentu, Almy Wade, ktorá disponovala až takou psychickou silou, že sa dokázala vymknúť spod kontroly. Po jej smrti v kóme, do ktorej ju museli uviesť, po sebe naďalej zanecháva výrazné stopy, ktoré nezmyje ani Woolite Black. V spolupráci so svojím tímom, s ktorým je v hre často odlúčený vplyvom prostredia, prekonáva Becket odpor v snahe vyriešiť krízu a zbaviť sa Almy, pokiaľ možno v celistvom stave. Krv, chirurgické prístroje zabodnuté do tiel úbohých „pacientov“ ústavu Armacham a časti tiel obetí sú tu bežné. Brutalita sa do herného prostredia hodí a autori z Monolithu ju spracovali výborne. Následkom je surový herný zážitok, ktorý stojí za to- skladujte ho v chlade a suchu.

Iným kladom hry je, že plynule pokračuje v sérii FEAR bez kroku späť. Osviežením je hlavná postava, ktorou nie je Point Man (ako to bolo v predošlých dieloch), ale spomínaný Michael Becket. Razom to dodáva značke väčší rozmer, pričom celá story sa nestáva neprehľadnou a udržuje si svoju dynamiku založenú na charaktere a spojení hlavných postáv. V PO nenájdeme všetky z nich, ale mnohé sú spomenuté a nachádzajú sa tu paralely s tým, čo sa stalo v iných dieloch. Preto určite odporúčam si pred hraním FEAR 2 prejsť skoršie časti, dodá to hraniu ešte viac atmosféry.

Fotenie pre médiá zásadne bez okuliarov. Inak bez taktických ani na krok.

Graficky a zvukovo hra zodpovedá hororovému štandardu a bežnému človeku dokážu prekvapivé momenty s kombináciou skvelých efektov sláčikových nástrojov navodiť tlaky tak okolo 200/140. Zvuky zbraní sú adekvátne vzhľadom na ich technologický charakter. Modely sú založené na zbraniach známych zo skorších dielov, nechýba ani obľúbený „klincovač“, automatické zbrane a brokovnice a tiež pár hi-tech vymožeností, ako plazmová puška či laser. Niekedy som mal pocit, že na muníciu si treba dávať fakt pozor, ak nechcete skončiť v priestoroch s neviditeľnými Replica jednotkami s 5 nábojmi v pištoli a 5 raketami do bazooky. Vždy však môžete na obranu použiť i svoje ruky.

Stačí spomaliť čas. Táto možnosť je tu tak, ako i u iných hier, ďalším nosníkom hrateľnosti a dá sa používať veľmi efektívne. Napr. pri rýchlych protivníkoch alebo presile je dôležité so spomalením pracovať, využiť sa dá aj pri potrebe presne zacieliť, alebo si protivníka vychutnať rýchlym útokom rukami. Trvanie tejto schopnosti si už klasicky môžete rozšíriť boostermi, ktoré na pár miestach nájdete. Nachádzať sa dajú i lekárničky, ktorých môžete pri sebe nosiť obmedzený počet a použiť ich podľa potreby, prípadne si okamžite doplniť zdravie z instantných injekcií, ktoré nájdete po nepriateľoch. Celkom logický systém.

Nie je nič vážne, čo by som FEAR 2: Project Origin vytkol. Jedná sa o áčkový FPS titul, ktorý v oblasti multiplayeru nemôže konkurovať Battlefieldu, Counter Striku, alebo Modern Warfare; tieto však nemôžu v oblasti príbehu konkurovať jemu. Hra sa právom dočkala i stiahnuteľného rozšírenia s názvom Reborn (dostupného napr. na XBOX Live), kde nachádzame nový, alternatívny pohľad v roli vojaka Replica. Herná doba FEAR 2 je priemerná a hra má rýchly spád plný mrazivých scén s napätím 230V. Tento parádny FPS koncert vám bude vysielať akciu rovno do očí a do uší a vôbec nemusíte mať z neho strach. Alma na vás už čaká.

+ atmosféra a príbeh

+ pridaná hodnota ku sérii FEAR

+ AI

+ riadenie bojových mechov

+ brutalita

+ zvuk

- snáď len to, že chýba Paxton Fettel (toho však nájdeme v prídavku Reborn)