Tekken 3

Každý z nás hádam už mal tú česť zahrať si jednu zo série ,,tekkenoviek". Ak patríte udí medzi pravidelne ožralých alebo so sklerózou multiplex tak mi dovoľte osviežiť vám pamäť a predstaviť vám kráľa všetkých bojoviek a predstavujem vám rovno ten najlepší diel celej série...
Všetko sa to začalo na jednej z najlepších konzol (to jednej som použil, aby neboli námietky mi konzolisti totiž vieme, že PS je najlepší či už jednotka, dvojka alebo trojka). Veľmi dobre si pamätám na prvé diely, ktoré boli zjavne placnuté polygónmi. O to bol vačší šok čo nastalo v tretiom diely. Textúry boli krásne vyhladené no na tú dobu brutálna grafika. Teraz sa nebudem snažiť vás ofajčiť kecami, že bola grafika dokonalá poruchy sa vyskytujú aj dnes, ale ako vravím na tú dobu to bol ôsmi div sveta (deviaty je moja gramatika ).
Nuž keď som došiel domov konečne s Tekkenom a vkladal som ho do mechaniky už som približne vedel čo ma čaká. Mal som už demo (to demo bolo dosť vtipné na celom demodisku bolo len jedno hrateľné demo a to Tekken3 a jedno video taktiež Tekken3), ale bolo to predsalen prekvapenie. Záplava hrateľných módov ako nikdy predtým ma fakt ohúrila a to nehovorím o bonusových módoch čo hra poskytla. Tak čumím na originálny príbeh, kde zase raz ten Kazuya či jak sa mu nadáva ožije a zasa je všetko v háji. Treba mu opäť rozbiť tlamu a kto iný než ja? Šak čo by som iné robil...
Tak skúšam Arcade mód ten je taký ako vždy. Vykopem tlsté zadky pár trapkom. Hen Heihachi zostarol. Vyzerá trošku ak deduško večerníček. Haluz. Stále haluz. Začína vyhrávať a už to neni taká haluz. Vyhral smrad jeden Skap ty starý tchor! Tak, mám ho! Môžme ísť ďalej. No a konečne vytúžený boss (fakt len metaforaň ten je totiž ešte horší než Heihachi, ale to som asi mal vedieť skôr než som začal machrovať a nastavil si hard. Som frustrovaný a tak pokorene odchádzam do menu nastaviť medium. Po ďalšej dobe ma hrdosť nadobro opustila a púšťam sa na easy. Smejem sa na Heihachiho trápnom pokuse poraziť ma. Porazil ma. Zasa. No nič po ďalšej polhodinke je aj posledný boss porazený a ja mám novú postavu. Dostatočný dôvod hrať ďalej.
Mám zo sebou kamaráta a tak sa púšťame do Versus a Team Battle. Prestalo ma baviť vyhrávať a tak sa vrhám na Practice. To je celkom poučné, ale prechádzam na ďalšie módy. Time Attack je celkom fajn, ale idem ďalej. Tekken Force. Je to sranda! Konečne dačo čo mi ide. Po dlhom čase sa mi prestali otvárať nové postavy, ale vynahradilo sa mi to novým módom. Je to také kopanie do lopty. Strašná sranda. Pozerám fo zrkadla a nespoznávam sa. Zostarol som. Tá hra fakt vydržalo dlho.
Fakt celkovo hra je príjemným osviežením aj po dlhých rokoch. Celkom čudné vysvetlovanie som nahodil, ale dúfam, že som dostatočne vyjadril svoje nadšenie pre nestarnúci Tekken3.