Call of Duty 2

Povinnosť ochraňovať vlasť pred nacistickou hrozbou vás opäť vziať do ruky zbraň...

Misie a ich rozdelenie
V 3 kampaniach (postupne za ruského, anglického a amerického vojaka) budete v takmer 30 misiách bojovať proti Nemcom obliehajúcim Stalingrad, Rommelovým jednotkám v Afrike a pridáte sa ku skupine ktorej úlohou je podporiť jednotky, vyloďujúce sa v Deň D.
Všetky kampane sú rozdelené na 3 väčšie celky (v prípade anglickej kampane až 4), ktoré obsahujú jednotlivé misie. Tieto misie sa ďalej budú deliť na menšie sekcie, ktorých je v hre vyše 20.
Začínate ruskou kampaňou v roku 1941 neďaleko Moskvy, kde vás práve budú cvičiť v streľbe z pištole, pušky a hádzaní granátov (teda vlastne zemiakov, lebo granáty sú drahé). Ale už v druhej časti tejto misie dôjde k útoku Nemcov a vy máte možnosť hneď ukázať, ako pozorne ste pri tréningu nasledovali pokyny veliaceho dôstojníka. Ďalšie 2 časti tejto kampane vás zavedú do Stalingradu, kde sa táto kampaň aj skončí.
Kampane na seba naväzujú časovo a ako druhá teda nasleduje vojna o El-Alamein v anglickej kampani. Hru zakončuje americká kampaň odohrávajúca sa v Západnej Európe. Zaujímavosťou je, že nemusíte tú-ktorú kampaň dokončiť, ale môžete nasledovať časovú os a robiť misie podľa nej (ruská kampaň sa končí až v roku 1943, anglická sa začína už v 1942 a vy máte na výber, či chcete dokončiť ruskú, alebo prejsť na anglická a k ruskej sa vrátiť neskôr, rovnako je to aj s americkou a anglickou kampaňou).

Priebeh misií a atmosféra vojny
Atmosféra sa nesie v znamení tuhých bojov o každý meter ulice, o každé poschodie budovy. Počas celej hry ste konfrontovaní s omnoho početnejšou armádou súpera a vašimi jedinými spojencai sú vaše 2 zbrane (iba toľko unesiete, môže to byť pištoľ, puška, samopal, brokovnica, guľomet, alebo puška s optikou), granáty (aj dymové, ktoré vám občas výrazne pomôžu) a niekoľko spolubojovníkov. Keďže hráte za prostého vojaka, nemôžte rozdávať nijaké rozkazy, iba bežíte, kryjete sa a strieľate hlava-nehlava. Atmosféru dotvárajú neustále výbuchy granátov, neskôr aj mínometných striel, občasné tankové prestrelky a neprestajné výkriky vojakov z oboch táborov. V smere načrtnutia bojových scén 2. svetovej vojny dávam spoločnosti Infinity Ward jednotku s hviezdičkou. Ďalšie plus je naozaj výborná AI vojakov – či už tých bojujúcich proti vám, alebo po vašom boku. Už sa nejedná len o tupé nabehovanie pred hlaveň vašej zbrane, nepriatelia útočia zo všetkých strán, hádžu granáty, kryjú sa a veľmi dobre spolupracujú.

Umieranie, ukladanie pozície?
Klasické ukladanie pozície v hre neexistuje a je riešené formou checkpointov. Ale žiaden strach, je ich v každej misii viac ako dosť a umierať budete (minimálne na nižších obtiažnostiach) pomerne málo. Dôvod? V hre neexistuje pevne stanovené zdravie, ktoré sa vám každým zásahom míňa. Iba ak dostanete naozaj veľké množstvo zásahov za krátky čas, prípadne vás zasiahne granát, alebo výstrel z tanku, či iný výbuch, je to vaša smrť. Ak ste veľmi zranený obrazovka sčervená, hra sa spomalí a vy si musíte rýchlo nájsť nejaký úkryt. V prípade, že nebudete dlhšie pod paľbou, opäť sa všetko vráti do normálu a budete plne bojaschopní. Prínos tohto systému je mimoriadne diskutabilný. Na jednej strane som si vedomí toho, že v niektorých fázach hry by som bez toho umrel aspoň dvadsaťkrát, ale tiež ma to nenútilo tak veľmi si dávať pozor na situáciu okolo mňa, kryť sa a viac som sa sústredil na zabíjanie nepriateľov v štýle terminátora. Nechávam to teda na posúdenie každému z vás.

Čo viac hra ponúka?
Okrem klasického pobehovania a strieľania je v hre aj tanková misia, ktorá sa mi ale zdala dosť zmätočná, lebo som občas nevedel kam mám s tankom ísť. Ale sú tiež misie, respektíve ich časti, kedy sedíte v pri guľomete obrneného transportéra a snažíte sa zastreliť prioritne Nemcov s panzerschreckmi, či misie, keď na streche najvyššej budovy so sniperkou likvidujete obsluhu mínometov a tieto misie sú príjemným spestrením hry.

Multiplayer
Multiplayer hre samozrejme nechýba, ponúka 13 máp a 5 typov hier (capture the flag, headquarters, deathmatch, team deathmatch a search and destroy). Ale zatiaľ čo pri hre 10 a viac hráčov je to naozaj parádna zábava, neodporúčam hru hrať vo dvojici prípadne štvorici, lebo mapy sú naozaj veľké a mohlo by sa ľahko stať, že sa budete dlhšie hľadať, než spolu bojovať. Podľa môjho názoru, aspoň 1-2 menšie mapky by naozaj neuškodili.

A ako to všetko vyzerá?
Jedným slovom – famózne. Grafika, zvuky aj hudba sú na vysokej úrovni a v prípade, že je fps v hre veľmi kolísavé, pri vypnutá, prípadne znížení niektorých detailov (anti-aliasing, svetelné efekty) sa všetko napraví a grafickú stránku to výrazne neovplyvní, za predpokladu, že nie ste prehnane nároční (ak ste, kúpte si lepšiu kartu :) ).

Čo nie je a mohlo byť - zhrnutie
V jednej vete by sa CoD2 dal označiť za prepracovaný simulátor vojny z pohľadu radového vojaka, veľmi atmosferický a ponúkajúci skvelú zábavu. Napriek tomu by som však uvítal aspoň väčšiu voľnosť, lebo aj máte možnosť voľného pohybu po mape a v niektorých situáciách aj možnosť plniť zadané úlohy v ľubovoľnom poradí, nemôžte napríklad vstúpiť do zamknutých budov, neviete ani otvárať dvere v budovách obsadených Nemcami a na postup ďalej musíte väčšinou počkať, kým nejaký iný vojak vykopne dvere, vystrelí do steny dieru a podobne. Ani tanky nemôžte výbušninami ničiť skôr, než vám to váš nadriadený prikaže. Skrátka, väčšia interaktivita s prostredím je to, čo mi v hre citeľne chýbalo.

Aj napriek niektorým malým nedostatkom je hra viac ako dobrou kúpou pre všetkých milovníkov FPS, masových multiplayerových bojov a 2. svetovej vojny obzvlášť a ja ju ohodnocujem na 90.