Syberia

„Všetko to začalo tak jednoducho a nenápadne. Mala som prísť do malého mestečka Valadilene vo Francúzsku a s majiteľkou továrne na hračky podpísať zmluvu o predaní továrne zahraničnej spoločnosti. Keď som stála pred hotelom, tak spoza kopca sa zrazu vynoril smútočný pochod s kočom, ktorý to mal namierené rovno na cintorín. Najprv som si to nevšimla, ale neskôr som zbadala, že v sprievode nie je ani jeden živý človek! Všetko to boli nejakí mechanický roboti. Dokonca aj kočiš na voze. Keď ten sprievod vošiel na cintorín a jeho brány sa zatvorili, tak som si to namierila rovno do hotela, kde som mala vybavenú rezerváciu. Nad vchodom ma privítal ďalší robot, ktorý si dal dolu klobúk a uklonil sa. Valadilene je naozaj kúzelne miesto...“

Takto vyzerá úvodná animácia adventúry Syberia, hry z pera Benoita Sokala. Keď sa vysloví jeho meno, tak každému napadne práve Syberia. Jeho adventúry majú svoj nezameniteľný štýl, ktorý buď milujete alebo zatracujete.

„To snáď nie je možné! Ten smútočný sprievod bol na počesť Anny Voralbergovej, majiteľky továrne na automaty. Mimochodom, ľudia tu, sú veľmi citlivý na to, keď niekto nazve ich automaty robotmi, aj keď sami nevedia aký je v tom rozdiel. Každopádne, bola som za miestnym notárom a ten mi povedal, že sa vraj objavil dedič továrne! Annin brat, Hans Voralberg vraj zomrel keď bol mladý, ale v liste Anna napísala, že Hans len odišiel. Takže mi nezostáva nič iné, než ho teraz nájsť. V liste Anny Voralbergovej sa píše, že by sa mal nachádzať niekde na Sibíri.“

Medzi hlavne devízy Syberie patrí jednoznačne vynikajúci príbeh so skvelou atmosférou a postavami. Hlavná hrdinka tejto hry, Kate Walkerová prišla do mestečka Valadilene podpísať zmluvu o prevzatí miestnej továrne na hračky. Lenže majiteľka zomrela a nečakane sa objavil dedič, ktorý musí podpísať zmluvu namiesto nej. No a samozrejme cieľom hry je nájsť tohto dediča a podpísať zmluvu o predaní továrne. Možno to neznie dva krát príťažlivo alebo zaujímavo, ale hra sa zameriava na osudy postáv a vďaka naozaj úžasnej atmosfére, ktorú okrem krásnych sprievodných animácií tvoria aj nádherné herné obrazovky, ktoré sú až maniakálne dotiahnuté k dokonalosti, Vás hra pohltí. Nádherné scenérie sú naozaj všade. Už na začiatku Vás privíta krásne mestečko Valadilene obkolesené horami, potom sa pozriete napríklad do univerzitného mesta Barrockstad, ktorý ma dostal asi najviac svojou vtáčou voliérou priamo na vlakovej stanici alebo pohľad na univerzitu s mamutím súsoším. Tvorcovia hry si dali záležať aj na vzťahy medzi postavami, ktoré Vám prídu ako skutočné. Do súkromia Kate nazrieme vďaka jej mobilnému telefónu, na ktorý jej volá zamestnávateľ, priatelia a jej mama. To dáva Kate nový rozmer a vďaka tomu spoznáte hlavnú hrdinku naozaj dokonale.

„V továrni na hračky som sa dozvedela, že Anna udržiavala kontakt s Hansom celé roky a dokonca mala v pláne odísť za ním na mechanickom vlaku, ktorého plán na výrobu jej poslal sám Hans. Pomohla som jednému naozaj inteligentnému automatu, Oskarovi, ktorý tvrdí, že je strojvodca toho vlaku, ktorý má ísť rovno za Hansom. Dnes som sa toho o rodine Voralbergových dozvedela naozaj veľa. Hans ako dieťa spadol v jaskyni, keď sa snažil zobrať sošku mamuta. Poranil si pri tom vážne hlavu a jeho mentálny vývin sa zastavil. Jeho otec nevedel zniesť, že mal „retardovaného“ syna. Lenže neskôr vyšlo najavo, že aj napriek postihnutiu Hans dokáže vytvárať skvelé mechanické vynálezy a tak ho otec nechával pracovať v továrni, kde toho vyrobil naozaj veľa. Jedného dňa sa však Hans rozhodol odísť. Jeho otec to však nechcel dopustiť a tak ho zatvoril do izby. Hans však raz ušiel a otec ho vyhlásil za mŕtveho. Dokonca usporiadal falošný pohreb, aby to bolo oficiálne.“

Ďalším plusom hry je profesionálny dabing. V hlasoch je naozaj poznať ako sa postavy cítia, ich nálady, emócie. Keď už sme pri zvukovej stránke, hudba taktiež obstála na výbornú. Je naozaj atmosférická. Nielen v animáciách, ale aj keď objavíte počas hry niečo nové, tak sa ozve nejaká melódia, ktorá spestrí už tak silný zážitok z hry. Problémom je, že jej je počas hrania žalostne málo. K tým mŕtvym obrazovkám by sa jej určite hodilo trochu viac.
Bohužiaľ ani Syberii sa nevyhli nejaké tie chyby. Na hre mi najviac vadil samotný pohyb Kate. Ako som spomínal, obrazovky sú naozaj krásne, ale aj rozľahlé a Kate sa medzi nimi musí často prebehnúť. Dvojklikom síce môže Kate behať, no stále to nie je žiadna výhra a často mi to vadilo. A to nie je, čo sa pohybu týka všetko. Keď chce Kate napríklad otvoriť dvere alebo vyjsť po schodoch, tak jej chvíľu trvá kým sa k tomu správne postaví, čo je v konečnom dôsledku zase len otrava. A niekedy mi niektoré prostredia prišli až príliš mŕtve. Chápem, že niekde v diere o ktorej nikto nepočul veľa ľudí nebude, ale napriek tomu mohli tvorcovia pridať niekoľko neinteraktívnych postáv, aby prostredia nepôsobili miestami až príliš pusto. Okrem týchto vecí mi na hre vôbec nič nevadilo. Za zápor by sa v dobe vydania dala určite považovať krátkosť hry a jej otvorený koniec. Lenže keď máte pokračovanie hry nainštalované už odkedy máte aj prvý diel a čaká už len nato kým prejdete jednotku, tak Vám to ako zápor ani nepríde :). A ešte som zabudol na takú malú, drobnú vadu, ktorá ale našťastie nie je veľmi častá, a to pixelhunting :).

„Išla som sa pozrieť do vlaku a stál tam Oskar. Rozhodla som sa, že sa vydám na cestu tým vlakom a nájdem Hansa Voralberga. Mimochodom, ten Oskar je naozaj puntičkár! Musela som vybavovať niekoľko povolení aby sme konečne vyrazili. Mám pocit, že na tejto ceste ma s tým puntičkárstvom ešte pár krát potrápi. Každopádne vlak sa konečne pohol, a ja vyrážam na cestu...“

Syberia je určite jednou z tých mála hier, ktoré ma dostali svojím spracovaním. Skvelý príbeh s úžasnou atmosférou, príjemná obtiažnosť a skvelo napísané postavy tvoria nezabudnuteľný herný zážitok, ktorý som si vychutnal aj napriek pár menším nedostatkom.

+Príbeh
+Atmosféra
+Hudba
+Dabing
+Postavy

-Pohyb postáv
-Miestami mŕtve prostredia
-Pixelhunting