Driv3r

Driv3r bola hra, na ktorú som sa tešil od kedy som sa dozvedel že má výjsť. Driver ma bavil, hral som aj Driver 2 na PS a aj ked ma až tak nenadchol, neurazil ma. Keď sa mi driv3r dostal do rúk, hneď som sa pustil do inštalácie. Trochu ma zarazilo, že hra má po nainštalovaní niečo okolo 5 GB ale to by som pri dobrej hre vedel prelúsknuť. Tak som to konečne spustil. V menu hrala príjemna hudba ale to ma nezaujímalo lebo som už bol nažhavený na hru. Keď som konečne bol v hre utržil som prvý šok. Grafika bola tak strašná až ma boleli oči. Navyše mi ešte občas poblikávali textury. Druhý šok som dostal, keď som sa začal hýbať po dome, v ktorom som začal. Ovládanie bolo hrôzostrašné. No nič, veď to ma byť hlavne o autách. Tak sa mi asi po piatich minutách so strašným ovládanim podarilo nasadnúť do auta. Dúfal som, že aspoň to sa bude ovládať lepšie. CHYBA. Bola ta katastrofa. Programátori snaď nikdy nesedeli v aute, lebo inak si neviem vysvetliť, že sa správalo takto. Konečne som začal prvú misiu a stretol som prvých nepriateľov. To bol ďalší šok. Boli tupí ako dvojročné decko. Kým sa mi ich podarilo s absolutne hlúpym mierenim zastreliť, začal som pekne peniť. Pri hraní ďalších (asi troch, viac som nevydržal) misií som si kládol otázku ako mohla táto hra prejsť betatestom. No nič infarkt som samozrejme nepotreboval. Hru som odinštaloval. 5 GB pre takúto hru by som si nenašiel ani keby som mal 1000 GB voľného miesta. Tak obrovské sklamanie som nezažil už dávno.