Doom The Dark Ages

Herná značka DOOM zažíva poslednú dekádu jeden obrovský revival, čo mňa ako asi jedného z najväčších fanúšikov old school strielačiek , teda fps hier nesmierne teší. A čo je ešte podstatnejšie obe DOOM hry, DOOM 2016 a Doom Eternal boli fantastické hry, resp. oni stále sú , no 15 mája uzrelo svetlo sveta už tretí diel z tejto novodobej série (alebo trilógie? Dúfam, že nie) a je to opäť trefa do čierneho. Zhodou okolností hra vyšla deň po mojich narodeninách a krajší darček ako v podobe novej DOOM hry som si ani nemohol priať.  Radosť z novej DOOM hry umocňuje aj fakt, že tentokrát sa vývojári z ID rozhodli pre čisto singleplayerovy zážitok z hry a mňa to nesmierne teší, že aj v roku 2025 existujú herní vývojári a štúdia, ktorá uprednostňujú singleplayerové hry. V dnešnom zbytočne frenetickom a zbytočne uponáhľanom svete, kde v hernom biznise dominujú multiplayerové free to play tituly a battle royale záležitosti a všakovaké iné exctraction looter shooter online strielačky je hra ako DOOM The Dark Ages ako dar z nebies.

Na hre je už pri štarte vidno, že ho nerobí žiadny neskúsení tým ľudí, už pri hlavnom menu je vidieť, že vývojári vedia ako navnadiť hráča a potešiť jeho zmysly. Len úvodná znelka pri objavení loga firmy ID vás napumpuje silným gitarovým rifom, ktorý evokuje metalový nádych celého soundtracku neskôr v úvodnej menu znelke titulu a potom aj v hre. Netradične začnem recenziu práve hudobnou zložkou hry. Po prečítaní si mnohých recenzií od veľkých recenzentov až po niektoré užívateľské recenzie som nadobudol dojem pred zahratím, že soundtrack je tou najslabšou stránkou hry. No ja si dovolím oponovať a skromne tvrdím, že chlapci z fnishing move odviedli kus kvalitnej práce. Ja osobne som ich zaregistroval pri Callisto Protocol, kde hra nebola zlá, no nebolo to nič výnimočné, no soundtrack malo veľmi zaujímavý, veľa ľudí to nevie, ale chalani z finishing move dokonca spolupracovali s mickom gordonom na need for speed hre, konkrétne nfs shift a inštrumentálna hudba bola v kolaborácii s mickom gordonom. Na jednu stranu chápem niektoré výhrady, ktoré mali recenzenti ku soundtracku, no na stranu druhú si myslím, že soundtrack je dokonca viacej metalový ako mal napr. eternal. Je to skôr taký viacej industriálnejší metal, je čistejší, menej skreslenia. Znamená to, že hudobné nástroje v podobe motorovej píly neboli teraz použité, ale v dark ages sú výraznejšie gitarové rify a hlavne bubny. Jedno mínus, ktoré som si počas hrania všimol je , že hudba je dynamická a teda podľa toho čo sa deje na obrazovke, teda keď súboj v aréne je dlhší ako obvykle, čo sa stáva pomerne často keďže arény sú miestami obrovské a nepriateľov je ako mravcov. Tak stane sa často to, že hudba , teda inštrumentálny track sa loopuje dokola ten istý a môže sa vám stať, že budete počuť tú istú pesničku aj pár krát za sebou. Resp. keď vykynožíte jednu arénu a idete do druhej časti kde je ďalší minibos tak pesnička nebude kontinuálne hrať ale spustí sa znova od začiatku, tak troška to narušuje flow, ale je to len jeden taký malý nedostatok. Tak isto pesničky sú utnuté hneď ako zneškodníte bossa alebo minibosa a keď čakáte na nejaký silný riff alebo drop hudobný ako to bolo napr. v eternal tak si môžete nechať zájsť chuť. Ale ako som už písal, je to len taká mala chybička na kráse. Soundtrack je ináč až prekvapivo dobrý a pôsobí na mňa veľmi koherentným a súdržným dojmom. Najviac ma prekvapilo ako krásne sa herným prostredím mení patrične aj hudobný podmaz, najmä v pasážach kde sa ocitnete zrazu v prostredí, kde gravitácia a zdravý rozum išli na vandrovku, áno hovorím o kozmickej ríši, ktorá bola naozaj skvelým spestrením kampane Dark Ages. Ale ohľadom prostredí sa rozpíšem v inej časti recenzie. Najviac by som vyzdvihol track Unchained Predator má v sebe okrem parádneho využitia bubnov a perkusí aj skvelý gitarový riff, ktorý vás napumpuje na likvidovanie démonov z pekla. Veľmi dobrý je aj infenral chasm , from the ashes alebo melodický into the void, či when the shadows first lengtened, ktorý znie ako main theme dark ages ( je to trošku taká pocta doom 2016 , kde je text súčasťou dogmy o tom ako sentrinely z argent d’nur zvádzal súboje s pekelnými silami)  Teda na zhrnutie si úprimne myslím , že soundtrack dark ages je viac než obstojný  a krásne dopĺňa úžasný gameplay Doom Dark Ages. Neviem sa dočkať keď vyjde na platniach, predobjednal som si bethesda store exkluzívnu verziu s 4 červenými LPéčkami. Po mojom drahom a milovanom tatinovy mi aj ostal veľmi kvalitný analógovy prehrávač platní  z 1986 TECHNICS SL-QD33 s direct drive priamym pohonom, hraje skvele a sem tam si na ňom pustím nejaké platne zo zbierky, ktorú mi zanechal alebo niečo nové z mojej omnoho menšej skromnej zbierky.

Ďalej by som sa chcel troška povenovať príbehu hry, áno DARK AGES má asi najviac prepracovaný príbeh zo všetkých doom hier. Píšem najviac prepracovaný pretože, DOOM 2016 ho mal naozaj výborne spravený, no jeho drvivá podstata sa skrývala v kódexoch, ktoré ste mohli počas hrania kľudne aj obísť. No tu sú krásne naanimované custcény s vedľajšími a hlavnými postavami s veľmi slušným ansáblom známych mien z hernej brandže, nechýba skvelá Debra Wilson, ktorá na rozdiel od ostatných posledných hier kde účinkovala nemá facescan. Potom sa vracajú Piotr Michael ako kráľ novik a vynikajúci Darin De paul ale nie ako Samuel Hayden ale ako vodca maykrov.  Najprv som si myslel že čarodejnicu dabuje Tricia Helfer, hlas sarah karrigan zo stracraft 2, lebo ten hlas bola takmer identický, no na moje obrovské prekvapenie som zistil v titulkoch ,že čarodejnicu nadabovala Gina Gesrshon známa z 80 a 90tych rokov z filmov ako Red Heat, face off alebo bound. Taktiež výborný výkon predviedol debutujúci Rick Cosnett ako princ ahzrak. Ale to som trošku odbočil od témy, no nedalo mi nevyzdvihnúť voice acting, ktorý je skvelý. Príbeh hry zo začiatku je troška chaotický a neviete v podstate čo sa deje, keď ste nehrali DOOM 2016 alebo eternal. Nie je to ale vôbec nič komplikované, v skratke sily temna, resp pekla útočia na základne sentinelov a práve DOOM slayer, stále pod kontrolovo maykrov má zabrániť odvrátiť inváziu. Premisa jednoduchá a exekúcia brilantná. Intro vás krásne navnadí na hru, pekne postupne s gŕaciou a ladne dávkuje nové a nové spôsoby ako likvidovať jednotlivých pekelných služobníkov. Na rozdiel od od predošlých doom hier je príbeh odprezentovaných vo výborne narežírovaných cuscénach, kde vyniknú naozaj detailne spracované animácie mimiky tváre a emocionálnych stavoch a rozpoložení niektorých postáv ako taký kreed maykr alebo princ azhrak, hlavne ku koncu hry keď obaja pochopia, že je neradno si zahrávať s doom slayerom. Hra má celkovo 22 kapitol, môže to znieť ako veľa, ale niektoré kapitoly sú len krátke pasáže s mechom alebo s drakom a viete ich prejsť aj za pol hodinku. No sú tu aj kapitoly kde sa zdržíte skoro aj cez dve hodiny, ak steda komplecionista a budete chcieť pozbierať všetky zlaté tehličky a iné secrety, ktoré sa dajú mimochodom v dark ages pomerne jednoducho nájsť, kedže stačí sa levelom pohybovať a všetky secrety sa vám zjavia na mape, čo je tak trošku odklon od explorovania máp a levelov v DOOM 2016 alebo dark ages. Taktiež tú nie sú easter eggy ako tajné levely z doom 1 a 2 ako to bolo v predošlých hrách.

Troška by som zabrdol do dizajnu hry, kde progresia a postup v hre je naozaj dávkovaný s obrovským umom a citom pre detail. Naozaj si nevydýchnete a ani v polke hry vás tvorcovia neprestanú prekvapovať novými zbraňami alebo nepriateľmi. Takto skvelo nadizajnovanú hru som dlhé roky nehral. Je vidieť źe talent a vynaliezavosť vývojárov ID asi nepozná hraníc. Nielenźe je to nesmierne obdivuhodný, že Dark Ages sa hraje diametrálne odlišne ako predchodcovia, no oni dokázali do treticu spraviť DOOM hru, ktorá je nielen mechanicky úplne iná ako predchodcovia no majú evidentne stále veľa nápadov ako ponechať hru stále sviežou bez akéhokoľvek náznaku repetetívnosti. Keď si tak spätne spomeniem na jednotlivé kapitoly, tak si ani nepamätám ktorá hra naposledy mala tak rozmanité a odlišné pasáže z hry. Každá jedna z nich je niečím špecifická. Je to až k neuvereniu, že hra v podstate od začiatku až do konca má stále čo ponúknuť. Aj keď je pravda, že súboje s niektorými démonmi, hlavne s vyššou triedou démonov boli miestami krkolomné, ale to je skôr následok dizajnu máp a levelov a jednotlivých arén, kde niektoré obrovské monštrá a bossovia sa zasekávali v teréne a clipovali často map assety. Ale to je len taký drobný nedostatok.

Týmto by som chcel nadviazať na pozmenený súbojový systém v DARK AGES, kde v predošlých hrách ste mali pocit, že slayer je skákajúci zajko , ktorý bol už odmalička ako batoľa zaučovaný do tajov parkouru, tak v Dark Ages ste naopak ťažkotonážnik, ktorý pri páde z výšky drví všetko naokolo a rozmetá ground slamom všetkých fodder démonov na padrť.  Aj ako hráč mám v dark ages pocit , že slayer je masívny tank, ktorý si poradí bez problémov aj s lordom cthulhu. Zo začiatku mi parry systém príliš nevoňal, no postupne ako som sa do hry dostával viac a viac, som pochopil význam použitia tohto herného elementu, ktorý v posledných rokoch ako keby nadobudol čoraz väčšej popularite. A koniec koncov som si ho aj celkom obľúbil. Skvele zapadá do rytmu hry a možnosť brániť útoky nepriateľov je niečo čo som nemyslel, že mi bude v DOOM hre chýbať a budem to neskôr ospevovať. Áno, najnovšia prísada do vysoko korenistej zmesi arzenálu doom slayera pribudol štíť, ktorý je tak isto ako zbrane možné upgradovať a vylepšovať. Budem sa opakovať, ale nápad spraviť zo štítu oválnu motorovú pílu je tak sakramentsky metalovo brutálne, že mi miestami až slzička vyhŕkla z toho pocitu blaženosti ako som pri hode štýtu doslova mlel hordy démonov. Na moje prekvapenie je zbraňový arzenál takmer dvojnásobne veľký v porovnaní s predchodcami, aj keď je to riešené troška trikovým spôsobom. Kde v podstate máte šesť základných projektilových zbraní, ktoré si len tak mimochodom všetky tématicky nádherne spracované aby zapadli do deja a zasadania príbehu hry. Ale v 5tich prípadoch sa jedná len o akési alternatívy zbraní alebo modifikovaných zbraní už existujúcich modelov.

Opäť je to veľmi obdivuhodné , že sa autori hry vedeli takto vynájsť a ponúkli nám hráčom možnosť hrať hru takým spôsobom akým mi chceme, presne ako to bolo v DOOM 2016 a nie ako v eternal, kde platili na niektoré typy démonov len určitá modifikácia zbrane a bez nej ste sa ho nevedeli zbaviť a tak ste boli prinútení používať len malú hŕstku zbraní na určitý typ nepriateľa. No toto obmedzenie v dark ages je úplne fuč, späť je dvojhlavňová brokovnica, ktorá aj bez upgradov je mimoriadne silná a dokáže na pár rán odpraviť do večných lovíšť aj tých najsilnejších démonov. Za zmienku určite stojí rotačakách ktorý používa ako muníciu drvené lebky démonov, alebo steak gun, ktorý vrhá obrovský takmer dvojmetrový oštep do démonov a viete tak často démonov úplne priklincovať ku stene, často mi pripadalo, že dark ages si zobrali veľkú inšpiráciu z hry Painkiller, hlavne štýt s rotačnnou motorovou reťazoum, kde v painkillerovi ste mali ako základnú zbranu rotujúcu ostrú hviezdicu, teda taký metalovejší krovinorez, ktorý ste vedeli vrhnúť do skupinky nepriateľov a troška im skosiť frizúru alebo práve impaler, kde aj v painkillerovi bola zbraň, ktorou ste vedeli vrhať veĺké drevené oštepy do nepriateľov. Možno je to náhoda, alebo možno niečo na tom bude, že si vývojári z ID zobrali inšpiráciu z parádneho painkillera, ktorý mimochodom má omnoho viacej spoločného s dark ages okrem len zbraní. Isté súvislosti a podobnosti by sa dali nájsť aj v príbehu alebo v soundtracku oboch hier. Kľudne by som písal o fantastickom dizajne zbraní a hry ďalej, no potom by mala recenzia dvadsať strán a polovica z vás ADHD generácie by sa na ňu v prvej tretine vykašlala.

Vrhnem sa teda okrajovo na dizajn nepriateľov, levelov a prostredia. Dizajn nepriateľov je dôkazom toho ako pokrokový a nadčasový bol v DOOM 2016  a eternal, odkiaľ je menšia časť démonov s menšími obmenami takmer do posledného detailu okopírovaná, objavia sa tu aj starí známy z doom eternal, ale v podobe, ktorá je podľa môjho skromného názoru omnoho strašidelnejšia a rešpekt evokujúca ako sú prezentovaní v doom eternal, hlavne aggadon hunter je extrémne nebezpečný. No naopak taký pinky demon, resp pinky rider v dark ages je takým slabším odvarom pinkyho v predošlých hrách. Ich modely sú do posledného detailu krásne spracované a je to troška škoda, že súboje sú tak dynamické a rýchle, že to v hre možno ani nepostriehnete, možno práve preto pridali autori slow down pri melee útoku. To je ďalšia vec, ktorá je iná, preč sú tradičné glory killy z predošlým doom hier a nahradili ich tieto finishing údery, kde démonov ukončujete na zavér. Neskôr som si náhodou v hre všimol, že viete aj štítom spraviť také menšie glory killy na nepriateľov keď na nich z určitých stran skočíte, ale jedná sa skôr o jednu a tú istú animáciu urezania hlavy alebo rodrvenia lebky, bez akejkoľvek variácie ako to bolo v doom 2016 a eternal napr. Prvotne som bol mierne sklamaný, keď som zistil, že v hre nie sú no časom som sa celkom stotožnil s rozhodnutím prečo dark ages ich v podstate nemá. A  celkom fajn to vplýva na hrateľnosť hry, kde súboje pôsobia viacej dynamicky a svižnejšie. Prostredia sú prekrásne, znova sa budem opakovať, ale je až k neuvereniu ako často sa menia a ako diametrálne odlišné sú. Asi sa ani raz nestane, že natrafíte na rovnako sa opakujúce objekty alebo textúry v jednotlivých kapitolách. Je to to fakt kus umenia, niečo takéto vytvoriť. A to nehovorím o krásnych skyboxoch, tá atmosféra sa dala krájať.

V neposlednom rade sa trošku povenujem grafickej stránke a o tom ako hra krásne beží hoci aj na priemernom hardware, no vyniká hlavne na tom high endovom vďaka cca po mesiaci vydanému full path tracingu updatu, ktorý vizuál ešte viacej zlepšuje vďaka real time odrazom, tieňom a nasvieteniu. Dark Ages je nielen graficky pôsobivý ale všetko tak nejak svižne beží a ja sám nechápem ako toho docielili, v dnešnej dobe kde takmer každá druhá hra je robená na unreal engine 5 a optimalizácia je totálne odfláknutá je DOOM The Dark Ages ako blesk z čistého neba. Je to o to pôsobivejšie, keď je hra plne hrateľná aj na priemerných zostávach, kde síce hra vyžaduje minimálne rtx grafiku, ale s nižšími nastaveniami sa dá hrať aj tam. Mne osobne s rtx 5090 išla na ultra nightmare nastaveniach v 4K s DLAA a full path tracingom a 4x frame gen cca 200-250 fps a bol to naozaj pôžitok na 240 HZ oled 4K panely. Ideálny herný zážitok. Ten je hneď o niekoľko levelov umocnený, keď autori hry zakomponovali do hry celkom slušný fyzikálny a deštrukčný model, kde celom slušný počet objektov alebo súčasť nejaká tá súčasť architektúry sa dá pekne zdevastovať. A to nehovorím o krásnom gibbing systéme na monštrách ktorý smem mohli vidieť už v doom eternal, tu je to ešte detailnejšie. Vtipné je, a určite je to taký menší eastger egg od autorov, keď môžete mancubusa alebo hell knighta odstreliť ruky a potom vás len tak následujú ako poslúšný psík a kukajú na vás. Možno to funguje aj s ostatnými monštrami ale nepodarilo sa mi to napodobniť s inými enemákmi. Veľa ľudí si to nevšimne no keď držíte shield throw tak ste v slow motion a viete pekne pozreť tie prenádherne detailné animácie a devastáciu prostredia a démonov, rád som to robil po tom ako som skočil z vrchu nejakej plošiny na zem kde na mňa natešene čakala skupinka fodder démonov, bolo to famózne. Spočiatku mala hra mierne pokazenú implementáciu HDR, ale po vydaní updatu s path tracingom to opravili a hra vyzerá nádherne v HDR. Napr. cacodémon hybrid keď striela tie projektily, ktoré žiarivým modrým svetlom osvetluje celé prostredie a okolie, to je niečo úžasné.

Pasáže s mechanickým drakom mi až tak nevoňali, ani nebolo spôsobené tým, že tam v podstate nebolo ani čo robiť, ale ten súbojový systém bol až primitívne jednoduchý a nezáživný, čakal som aspoň niečo na štýl mecha pasáži kde postupne obtiažnosť gradovala a vy ste dostávali lepšie a lepšie zbrane a tak isto aj nepriatelia boli silnejší, ako spestrenie hry fajn, no v traileri to vyzeralo fajn, no ako herná súčasť asi najslabšia z celej hry. Len toľko ku tým výraznym negatívam.

Na záver a v skratke je DOOM The Dark Ages herný klenot, ktorý by nemal zostať opomenutý. V novodobej DOOM trilógií sa vie kľudne zaradiť medzi skvelý DOOM reboot a výborný eternal. Ja osobne by som ho radil na druhé miesto hneď v závese za fantastickým rebootom DOOMa z 2016 a o level lepší ako eternal. Nechcem sa obšírne rozpisovať, že prečo to tak je, no spomeniem len skákacie pasáže, ktoré ma nesmierne iritovali a celkovo bola hra až prirýchla na môj vkus, hlavne nepriateľia boli extrémne nepríjemný, nedali vám vydýchnuť a stále vám boli za zadkom, v kombinácii s niektorými buffmi to bolo až nepríjemne otravné a frustrujúce, o to viac keď vás v podstate autori hry nútili k určitému spôsobu boja. Ale späť ku záverečnému hodnoteniu Dark Ages. Je to výnimočná hra, skvelá doom hra s výbornou hrateľnosťou a  prekvapivo aj príbehom, dychberúcou audiovizuálnou stránkou, skvelým soundtrackom. Pre fanúšikov absolútna povinnosť. Hru som prešiel na tri dlhé záťahy pekne som si to rozkúskoval po 7 kapitolách, trvalo to podľa steamu 25 hodín na 100% kompletnosť. Určite si pred vydaním príbehovej expanzie prejdem hru znova ale tentokrát na ultra nightmare a som zvedavý o čom expanzia vlastne bude a v kuloároch sa pošuškáva, že by mali byť expanzie rovno dve.

Dal by som dole celkovo dve desatinky bodu za pomerne nezáživný súbojový systém na drakovi a miestami ma iritoval aj až primitívne jednoduchý systém ovládania draka, kde stačilo držať sípku dopredu a hra za vás všetko ostatné urobila sama. Ale to sú skôr také drobnosti, ktoré by nemali pokaziť celkový dojem z jeden z najlepších strielačiek posledných rokova pevne verím, že prichádzajúcou expanziou sa niečo dozvieme o icon of sin napr.