The Bureau: XCOM Declassified

Hmmm. Uvažujem, ako začať so svojím hodnotením na túto hru. Veľké očakávanie, a opätovne veľká miera sklamania. Ako viacero titulov tohto roku. The Bureau: XCOM Declassified však nie je sklamaním pre nudný gameplay alebo nedotiahnuté technické záležitosti. Problém tejto hry tkvie vo fakte, že jej chýba akákoľvek osobnosť a akákoľvek tvár. Gameplay je síce zaujímavý, nepriatelia schopní a je treba vysoko taktizovať, niečo ju brzdilo. 

Veľa ľudí na internete sa už vyjadrovalo, že im to príde ako kópia Mass Effectu. V niečom majú pravdu, v niečom zase nie. V prvom rade si je treba uvedomiť, že Mass Effect nám ponúkol v troch dieloch silný príbeh, krásne futuristické prostredie, výborné postavy, skvelý gameplay a veľmi sme sa cítili v spojení so svojou posádkou a tímom. A aj menšie postavy boli natoľko kvalitne vyprofilované, že sme sa o ne zaujímali a po dokončení hry nám ostali v pamäti.

Toľko teda k sérii Mass Effect a teraz sa pozrime na tento titul. Čo nám ponúka? Čím sa nás snaží osloviť a pritiahnuť na svoju stranu? Začnem najprv s tými dobrými vecami, ktoré tu sú. V prvom rade je to prostredie, ktoré je umiestnené do 60-tych rokov minulého storočia. Do čias, keď prezidentom v Amerika bol John F. Kennedy. Na našej základni ho uvidíme pri pohľade na obrovské mašiny, mapy či len obyčajné rádio. Škoda je len tá, že si ho moc neužijeme, nakoľko pri boji s mimozemskými votrelcami si väčšinou užijeme celkom inú techniku. Má to byť alternatívna realita, ktorá ale miestami pôsobí skôr futuristicky. Možno by to vyzeralo lepšie, keby hru posunieme do budúcnosti. Vôbec by to nevadilo. 

Výborne je na tejto hre aj manažovanie tímu. Parťáci vás poslúchajú na slovo, schopnosti, ktoré ovládajú sú veľmi užitočné a dokonca až dôležité. Silne pôsobí aj fakt, že v prípade, že im včas nepribehnete na pomoc, už sú mŕtvi a nie je šanca sa k nim znovu dostať. A každá trieda má celkom iné schopnosti. Ja som si napríklad zvolil kombináciu inžiniera s mariňákom. A fungovalo to celkom fajn. Čo však tu zamrzí je fakt, že jediný dôvod, pre ktorý sa budete snažiť zachrániť svojich agentov bude ten, aby ste neprišli o schopnosti, ktoré v boji vedia uplatniť. Nie je s nimi spojený žiady príbeh, nemajú žiadnu minulosť, nemôžete s nimi prehovoriť slovo. Je to ako keby ste dostali dvoch chlapov, ktori vás na slovo poslúchnu, ale vôbec netušíte kto sú.

Posldná vec je príbeh. Na začiatku síce pôsobí akosi neslano, no postupne sa mu počas hry dostáva ten správny švih a čosko to bude asi to jediné, čo vás bude pri tejto hre držať. Dozviete sa o mimozemšťanoch, ktorí sa rozhodli zabrať našu milovanú planétu Zem viac než dosť, všetko vám do seba zapadne a najmä je tu krásne ukázaná myšlienka slobody. To sa tvorcom podarilo kvalitne. Nezabudnem ešte spomenúť postavu Williama Cartera, ktorá prináša hrdinu so srdcom na správnom mieste, a výrazne ešte v pamäti ostane aj "Infiltrator"

Toto sú momenty, ktoré vás počas hry presvedčia, aby ste ju dokončili a spoznali koniec, no súčasne tu je aj dosť elementov, ktoré ma celý čas rušili. Niektoré už som naznačil vyššie, no predsa len si musíme povedať ešte niečo viac. Napriek dobrému príbehu hra nemá absolútne žiadnu tvár. Gameplay je tu urobený na spôsob Mass Effectu, čo je fajn. Lenže po celý čas vôbec nemáte pocit, že by vás boje o planétu nejakým spôsobom oslovili.

Postavy sú tu len na to, aby vám dávali rozkazy, alebo prinášali nové informácie a vysvetlenia o danej situácii. Necítite absolútne žiadne spojenie s kýmkoľvek, kto sa na vašej základni nachádza. Málo dialógov, slabé budovanie vzťahov, a záujem o niektorú z postáv pocítite len veľmi málokedy. Postavám často chýba nejaká osobnosť. Jediné postavy, okrem Willa, ktoré pôsobili zaujímavo boli agentka Weaverová a váš kolega Nico. Veliteľ Faulke pôsobí ako klasický americký dôstojník s paranojou a túžbou po moci a o doktorovi Weirovi sa toho moc nedozviete. Kazí to chuť do hry. A aby som nezabudol, oveľa viac by sa mi páčilo, keby sme práve tieto postavy mohli použiť počas boja. Malo by to väčšiu chuť, nakoľko by sme išli do boja s niekym, kto tomu mohol dodať aj nejakú osobnosť.

Ďalšia vec sú zbrane. Máme tu ľudské a mimozemské zbrane, ktoré majú rozličné efekty. Osobne si dovoľujem tvrdiť, že mimozemské majú často väčší efekt než tie naše. Mimozemská pulzná puška, alebo aj plazmová pištoľ, či aj ťažké raketomety. Rovnako si dovoľujem tvrdiť, že sú oveľa presnešie.

Grafika tu popravde nejako moc nevyniká, no to som dokázal akceptovať. Bolo to na relatívne slušnej úrovni. Nepriatelia boli taktiež dobre spracovaní. Najviac sa mi páčil fakt, že každý z nich mal aj svoje slabé miesta, ktoré v prípade, že ste objavili, mohli ste aj silné stroje za chvíľku zlikvidovať a nepotrebovali ste na to zbytočne moc nábojov. V lepšej grafike by to možno viac vyniklo, no dovolím si tvrdiť, že je to fajn.

Teraz však prichádzam k tomu, čo bolo najväčším kameňom úrazu tejto hry. Keď si ju spätne prehráte v hlave, nenájdete jediný dôvod, ktorý by bol výrazne silným bodom. A dosť za to môže fakt, že hra pôsobí ako zlepenec Mass Effect, Bioshock a Half Life 2: Episode One. Nenájdete tu nič, čo by si získalo vašu pozornosť. Ani jeden taký moment som v tomto titule nenašiel a snažil som sa ho nájsť. Napriek faktu, že príbeh je dobrý, priznajme si, že útok mimozemšťanov a využívanie ľudí pre svoje potreby sme mali lepšie spracované na základni Collectorov v Mass Effect 2.

A už opäť porovnávam. Lenže nech sa na The Bureau: XCOM Declasiffied dívam akokoľvek, skutočne mito príde ako 80% Mass Effectu. Gameplayom, základňou, spôsobom komunikácie s postavami... a sčasti aj príbehom. A celkové spracovanie tam bolo oveľa lepšie. Všetko na vás viac dýchalo, viac ste jednotlivé situácie prežívali a najmä ste si viac uvedomovali prítomnosť zaujímavých postáv, ktoré bojovali po vašom boku. Tu sa ničoho takého nedočkáte. Tejto hre chýba akákoľvek osobnosť a tvár. A nemá v sebe nič, čím by mohla zaujať. Vôbec nič. Je to ako neslaný chlieb.

The Bureau: XCOM Declassified dávam záverečné hodnotenie: 6/10. Jemne nadpriemerná hra, ktorá môže zabaviť a jej gameplay je fajn, no nemá v sebe nič, čím by vás dokázala viac osloviť. Nepatrí to medzi zlé hry, no rozhodne sa neviem zbaviť sklamania, ktoré sa vo mne nahromadilo. Čakal som oveľa viac. Najmä som chcel akosi viac cítiť tú prítomnosť vojny, no nešlo to, keď v prípade smrti vojaka si môžete vytrénovať nového. A žiadny z nich nebude mať nijaký príbeh, napriek tomu, že má bojovať po vašom boku. Tento element už lepšie zvládol aj nehrateľný "Steel Battalion: Heavy Armor" Táto hra je ukážkový príklad toho, že meno je málo. Je treba si ho aj vedieť obhájiť. Viac doporučujem titul z roku 2012 - XCOM Enemy Unknown, ktoré malo v sebe oveľa viac, než táto hra.

 Plusy:

- mimozemské zbrane sú efektné
- príbeh záchrany ľudstva a planéty
- obdobie 60-tych rokov
- manažovanie vlastného tímu
- dobrý gameplay
- variácie nepriateľov, ktoré majú aj skryté slabiny

Mínusy:

- hre chýba akákoľvek tvár a osobnosť
- za chvíľku nudné
- slabo rozvinuté postavy
- žiadny pocit spojenia so svojim tímom
- pôsobí ako zlepenec Mass Effect, Bioshock a Half Life 2
- slabé spracovanie ľudských zbraní
- v hre nie je nič, čo by ju odzvláštnilo a urobilo zaujímavou
- lineárne
- slabo spracované vedľajšie misie

Záverečné Hodnotenie: 6/10

fajn