Assassin's Creed 3

„On this land, I am torn. Part of me wants to fight and repel all outsiders. The other part of me IS the outsider.“

Takto znejú slová ktoré spôsobujú mnohým hráčom zimomriavky a zrýchlený tep srdca. Slová ktoré po prvý raz zazneli v trailery ku najnovšiemu prírastku v Assassins Creed sérií. Ezio dobojoval a zohral svoju časť v priam dokonale, no čas sa pomaly plynul a svet potrebuje ďalšiu ľudskú bytosť ktorá je schopná obetovať celý svoj život pre ochranu iných. Čas renesancie a prekrásnych pamiatok a scenérií už minul, je čas na revolúciu.

Keď Ubisoft ohlásil vydanie AC III krátko po vydaní AC: Revelations mnohých hráčov prepadla neistota a zlý pocit z toho, ako tento záverečný diel skvelej trilógie môže dopadnúť. I keď Ubisoft masíroval hráčov tým, že na AC III pracoval takmer hneď od vydania AC II, čo sú tri roky, mnohý sa nemohli zbaviť toho pocitu neistoty a keď hra konečne vyšla, pristupovali k nej VEĽMI opatrne. A keďže patrím k tým spomínaným hráčom, rozhodol som sa AC III venovať oveľa dlhšie  než zvyčajne a preskúmať hru hlavne kvôli recenzií. A ako čas strávený v Animuse plynul, zistil som že hra si je celkovo podobná so svojím hlavným protagonistom. Časť sa snaží zostať aká bola a nechce robiť zmeny, no tá druhá chce byť celkom iná. Ako to nakoniec všetko dopadlo?

„My enemy is a notion, not a nation.“

Doposiaľ sa všetky mená zabijákov za ktorých sme mali tú česť hrať nejakým spôsobom spájali s jedným zvieraťom: orlom. Orol bol stále ten dravec z hora, a užíval si svoj pohľad na ľudí a konflikty tam dole. Tento krát to už nie je tak, a Ratonhnhaké:ton (Connor), je viac vlkom ako orlom. Vlk má hneď od začiatku ťažký život, snaží sa prežiť v tomto brutálnom svete a život Ratonhnhaké:ton nebude veľmi odlišný. Ako ešte  veľmi mladý chlapec príde o matku pri požiari ktorý vypukol v jeho dedine, a ktorý nebol založený nikým iným ako Templármi, ktorý sa snažia vyhnať indiánov z ich zeme aby si ju mohli privlastniť oni. Rozhorčený Ratonhnhaké:ton sa teda vydá na dlhú a zložitú cestu životom zabijaka, ktorý mu bude klásť polená pod nohy na každom kroku. Nebude mu to zľahčovať ani jeho mentor ktorý chlapca podceňuje, ani momentálne zúriaca vojna o nezávislosť, ktorá sformovala dnes jednu z najsilnejších veľmocí sveta. No Ratonhnhaké:ton nie je jediný kto to má v živote ťažké. V roku 2012 sa totiž nachádza jeho potomok Desmond ktorý ako jediný môže zastaviť prichádzajúcu skazu ktorý má zničiť ľudstvo, presne tak ako pred stovkami miliónmi rokov. Ubisoft konečne upriamil svoj zrak na Desmonda a rozhodol sa touto hrou ukončiť jeho životnú púť ako jediný Vyvolený, ktorý môže zachrániť Zem.

Osobná poznámka:

Pre mnohým je príbeh AC III oveľa slabší ako v predchádzajúcich hrách, no keďže hrou prechádzam pekne pomaličky, a spájam si jedno s druhým, zistil som že Ubisoft vytvoril jeden z najkomplexnejších príbehov vôbec. Áno, dáva síce zmysel až keď dohráte VŠETKY hry, no nemôžem sa ubrániť tomu zvláštnemu pocitu že AC III je tým najdôležitejším dielom skladačky. Na jednej strane je dojímavý a ukazuje nám že aj herné charaktery môže prežívať emócie a klásť rodinu na prvé miesto, robiť ťažké morálne rozhodnutia a na druhej strane nám dáva odpovede na (takmer) všetky otázky ktoré sme mali počas hrania predošlých dielov ktoré ešte neboli zodpovedané v Revelations. V skratke, aby ste plne ocenili príbeh AC III, musíte nahliadnuť hlboko pod povrch, čítať všetky texty ktoré v hre nájdete, hltať každú informáciu, dokonca trošku posurfovať na internete a navštíviť zabijácku wikipédiu, no na konci to stojí za tú námahu .A verte mi, na konci či už prvého alebo druhého príbehu, tí najvernejší možno vyronia aj nejakú tú slzu.

„In the name of liberty, I will fight the enemy regardless of their allegiance...“

Nový príbeh, nové postavy, nové prostredia, nové možnosti, nový chyby...Ubisoft sa konečne pohol zo 16 storočia a dokázal urobiť skok podobný tomu z roku 2009 pri AC II. Prekrásne Benátky či Rím vymenil za takmer nekončiacu divočinu a obrovské mestá ako Boston či New York obkolesené oceánom ktorý otvára nové možnosti. AC III je prepchaný zmenami a novinkami, či už dobrými alebo zlými, ale pekne po poriadku.

Najväčšou zmenou je samozrejme stále prezentované prostredie. Hranica ( alebo The Frontier ) je obrovská oblasť plná nástrah, prekvapení, malých dediniek a mestečiek a neustále hliadkujúcich britských jednotiek. Ubisoft sa po vzore Red Dead Redemption (áno, viem že vraveli že najprv to bol ich nápad, no RDR tu bol skôr, sorry) rozhodol pridať do divočiny zvieratá rôzneho druhu, na ktoré bude možné poľovať. V tomto sa Ubisoft ukázal v trochu lepšom svetle ako RDR, kde ste v RDR museli zviera len nájsť, zabiť a stiahnuť z kože v AC III sa musíte s väčšími kusmi a trošku popasovať predtým než vám dovolia požičať si ich kabát. Taktiež môžete pokladať pasce a rôzne vábidlá aby ste zver ľahšie našli. Frontier sa skladá z rôznych častí a v každej časti dominujú iné zvieratá. Na severe sa vám pošťastí viacej na medvede a vlky ako dole na juhu kde kraľujú zajace a srnky.

Veľkej zmeny sa dostal aj štýl boja a free running. Ratonhnhaké:ton je z polovice Mohawk a z polovice Európan a dokáže sa veľmi hravo oháňať nožom a tomahawkom či inými kombináciami. Taktiež bol do hry pridaný luk, pušky a rôzne pištole či pôvodne čínsky vynález rope dart a veľa, veľa iných zbraní. Po novom už nemusíte držať tlačidlo na obranu ale stlačíť ho v ten správny moment. Taktiež po novom platí na rôzne typy nepriateľov rôzna taktika. Normálnych červenokabátnikov dokážete poraziť a s zaviazanými očami, no kapitáni a obrovský svalnáči oháňajúci sa sekerami už spôsobia trochu problém, najmä keď boli z hry vyškrtnuté liečiace nápoje. Život sa pomaličky regeneruje až potom ako porazíte všetkých nepriateľov. Zaujímavý spôsob ako zvýšiť obtiažnosť hry, no aj tak by som bol radšej za pridanie možnosti nastavenia si obtiažnosti hry.

Čo sa týka free runningu ten bol tento krát zjednodušený a vylepšený. Nie je to síce stále dokonalé, no rozhodne menej frustrujúce ako v predošlých hrách. Tento krát stačí držať len jedno tlačidlo na šprint. Ak chcete pomalší jogging stačí nahnúť analógovú páčku len kúsok. Osobne si myslím že to je krok vpred, najmä pri scénach kedy naháňate svoj cieľ a potrebujete voľný palec na otočenie kamery v požadovaní smer bez toho aby ste spomalili. Nová je aj možnosť prešmyknúť sa popod ploty a nízke konáre, eventuálne efektne preskočiť nízke múriky, pridaná bola aj možnosť lezenia po stromoch ktorá uľahčuje a zrýchľuje dopravu nielen v mestách ale aj v divočine, najmä ak sa nechcete brodiť v hlbokom snehu, čo nás privádza ku ďalšej novinke a to zmene počasia, ročného obdobia a k 24 hodinovému cyklu.

Tento krát sa čas mení reálnejšie ako v predošlých hrách, taktiež zmena počasia je pekná no nemá ale taký dopad na hrateľnosť na pevnine ako na mori, no o tom až neskôr. Čo ale MÁ dopad na hrateľnosť je zmena ročného obdobia. Počas teplých mesiacov je Frontier naozaj prekrásny a takmer idylický, no s príchodom studenej zimy sa totálne zmení. V lesoch napadne hlboký sneh, jazerá a rieky zamrznú a to čo bolo predtým nedostupné sa tentoraz otvorí. Sneh naozaj dokáže znepríjemniť život nielen vám ale aj nepriateľom, ktorý sa musia za vami brodiť v snehu zatiaľ čo vy si veselo hupsáte po konároch nad ich hlavami, a s radosťou sa pozeráte ako si ide blížiaca sa svorka vlkov zhltnúť na ich mäse.

AC III obsahuje tri obrovské zmeny. Prvou a najväčšou je možnosť ovládať vlastnú loď na zúriacich vlnách východného pobrežia. Ubisoft oficiálne vyhlásil že na palube vašej lode strávite dokopy 2,5 hodiny, no môže to byť aj dlhšie, najmä pre náročné ovládanie lode a krotenie silného vetra ktorý na vás posiela obrovské vlny jednu za druhou. Určite si mnohý z vás pamätajú aké zdĺhavé boli námorné bitky v Empire: Total War. Tu sa Ubisoft rozhodol obetovať realistickosť nad zábavou a je to len dobre. Loď môžete aj vylepšovať, kupovať nové delá alebo lepšie kormidlo, no za dosť veľký peniaz.

Ďalšou veľkou novinkou je vaša dedina, zvaná Davenport Homestead. Už v AC II sme okúsili aké je to byť zemepánom, no v AC III je to trošku ináč. Začínate len s jednou pomaly chátrajúcou vilou, no plnením Homestead misií získate nových osadníkov a každý prinesie niečo nové do vašej pomaly sa rozrastajúcej komunity. Taktiež môžete vytvárať nové predmety a tie potom poslať na voze do mesta a predať ich, začo dostanete pekné peniaze ktoré potom môžete využiť na vylepšenie jednotlivých častí pomaly sa rastúcej dedinky.

A poslednou novinkou je pridanie bojov. Keďže je príbeh zasadený do búrlivého obdobia, Ratonhnhaké:ton sa musí zúčastniť významných bitiek, chce či nechce. Preto budete svedkami zúrivých bojov medzi modrými a červenými, budete komandovať jednotlivé odieli či dávať rozkazy na paľbu kanónom. Bohužiaľ týchto WOW momentov je v hre len pár, no i tak pekne dokresľujú atmosféru obrovského konfliktu.

“Even those men you sought to save have turned their backs on you. Yet you fight! You resist! Why?”

Čas všetko mení. Všetko vôkol nás sa vyvíja a mení. To isté platí aj vo svete video hier a auiovizuálnej prezentácie. Už s príchodom AC II sme zažili menšiu revolúciu. Tá sa teraz vracia i keď neviem posúdiť či je až taká veľká akú sme očakávali. Hra dosť často robí rôzne kisky nielen na poli grafickom a zvukovom ale chyby sa často nájdu aj v hernom kóde. Chýbajúce textúry a tiene, vypadávajúce zvuky, zrážky polygónov, nefungujúce kamera, zamrznutá AI, občas nefungujúci útok, to je len krátky zoznam neduhov čo vás budú sprevádzať celú hru. Samozrejme, nie všetky sú až tak závažné, no posledné dve som musel riešiť jedine reštartom checkpointu. Zrejme malo radšej vedenie Ubisoftu počkať, hru úplne doladiť a až potom vydať, lebo občas takmer úplne absentujúci lip-synch vyzerá v roku 2012 dosť smiešne.

No aby sme len nekritizovali, treba pochváliť pekne zvládnuté modely, či už budov, zvierat alebo ľudí. Taktiež rôzne efekty a kvalitné textúr polachotia oku, čo vás ale najviac poteší je  takmer 1000 nových animácie pre Ratonhnhaké:tona samotného. Konečne vyzerá beh reálne, skákanie je plynulé a keď dôjde na súboje hra ukazuje to najlepšie a Ratonhnhaké:ton vytvára krvavý tanec na ktorý je radosť pozerať. Autorom sa konečne podarila aj vegetácia a The Frontier vyzerá naozaj úžasne. Často som Ratonhnhaké:tona nechal len tak ležať na strome a obdivoval som západ slnka či sledoval malé medvieďatá ako sa hrajú, alebo jelene ako spolu zápasia a pretláčajú sa parohami. Skrátka, svet v AC III je naozaj radosť sledovať.

Všetci si určite pamätáte dnes už dôkladne známu skladbu z AC II ,,Ezios Family“. Zložil ju Jesper Kyd ktorý pracoval na hudbe pre AC od začiatku a priniesol nám množstvo nezabudnuteľných skladieb ktoré pasovali ako päsť na oko ku každej hre, ku každej situácií, ku každej postave. Minulý rok si to Jesper strihol s tiež veľmi nadaným hudobníkom a skladateľom menom Lorne Balfe, ktorý často spolupracuje napríklad s Hansom Zimmerom. Bohužiaľ, tento rok už Jesper hudbu nerobil, no nenazval by som to škodou. Dirigentskú paličku prebral práve Lorne a priniesol nám hudbu ktorá sa dá rovnať tej Jesperovej. Práve preto si skladby ako Connors Life, Homestead, Modern Assassin alebo Temple Secrets našli miesto v mojom srdci. To isté môžem povedať aj o Main Theme ktorá je proste...epická.

Čo sa týka zvukov tie držia krok s hudbou a ten zvuk lámajúcich sa kostí alebo čepele zarývajúcej sa do mäsa nikdy nebol lahodnejší. Autori tiež kvalitne zvládli zvuky Ratonhnhaké:tona a keď beží počujete také drobnosti ako vŕzganie kože na jeho topánkach alebo čepeľ tomahawku ktorý naráža do opasku. Dobre znejú aj zvuky lesa, vŕzganie stromov a štebotanie vtákov alebo klasický ruch prístavného mesta, šumiace vlny a zvony na lodiach ohlasujúce príchod nepriateľskej lode, píšťalka loďmajstra keď dávate rozkaz páliť.

Musím uznať že po mnohých mesiacoch neistoty som sa rozhodol AC III zahrať a môžem vyhlásiť že to neľutujem. Hra ponúka všetky mechanizmy známe z predošlých dielov ako aj nové, veľa vedľajších možností a minihier, obrovské mestá a Frontier, kvalitnú grafiku a zvuky, neskutočne dobrý hudobný podmaz ale v prvom rade najdôležitejšiu časť Desmondovho príbehu, neskutočne hlboký príbeh Ratonhnhaké:tona a jeho boji proti Templárom a ako vždy zopár tých chýb a neduhov, ktoré väčšinou neznepríjemňujú hrateľnosť no nájdu sa aj niektoré závažnejšie. No celkovo sa jedná o jednu z najlepších hier tohto roka.

O pár dní sa chytám priniesť recenziu na Assassins Creed III multiplayer, preto som ho nezahrnul do tejto recenzie.